Winter sme uložili okolo 11 večer. Nechcela ísť spať, bála sa, že zase dlho neprídem. Zaspala na mne, keď sme pozerali rozprávku. Uložila som ju na gauč, kde som na ňu mala výhľad aj z kuchyne. Poprosila som aj dvoch ochrankárov, aby sa od nej nepohli, medzi tým dole zišiel aj Kayden a sadol si na kreslo oproti nej. Nedalo sa z jeho výrazu vyčítať, či niečo našiel. Nechcela som to teraz vedieť. Upratala som kuchyňu a odložila Bryceovi jedlo do krabičiek, aby mal zajtra teplý obed a dnes teplú večeru. Robila som lazagne, tie miloval. Keď som skončila prisadla som si ku Kaydenovi na zem a oprela sa o kreslo. Naklonil sa ku mne.
"Našiel som toho dosť, no zajtra sa ešte vrátime." Prikývla som.
"Povedala som mu to Kay. Že potrebujeme prehľadať jeho veci. Nedokázala som mu klamať." Prikývol.
"Si veľmi citlivá." Pozrela som sa na neho a on sa uškrnul.
"Robím si srandu. Je fakt zlatá." Pozreli sme na Winter, keď vo dverách zaštrngotali kľúče. Vyskočili sme na nohy a Kayden ma zachytil, aby som nevybehla oproti.
"Nevieš kto to môže byť." Zašepkal. Dnu však vošiel Bryce, zničenejší ako odišiel.
"Čaute. Páni... vás tu je..." pošúchal si oči a zamkol. Zahľadel sa na Winter a pobozkal ju na čelo.
"Pán Oakhill..." prihovoril sa mu Kayden.
"Vieš že ma môžeš volať menom, Kayden..." prikývol.
"Bryce, môžeš na slovíčko."
"Nepočká to do zajtra? Som unavený." Kayden prikývol.
"Bryce, urobila som lazagne. Máš ich v chladničke." Usmial sa na mňa.
"Ďakujem ti... Stell ja... nezostaneš? Kayden môže pokojne odísť a ..."
"Nepohnem sa od nej."
"Zostanem..." usmiala som sa na neho. Úsmev mi opätoval. Kayden sa na nás zamračil.
"Vezmem Winter do izby, dám tam na ňu pozor."
...
"Sú výborné, ako vždy." Bryce práve dojedol moje lazagne a oprel sa o stoličku. Usmiala som sa na neho a vzala prázdny tanier, ktorý som vložila do umývačky.
"Stella..." podšiel ku mne zozadu. Položil si hlavu na moje plecia a objal ma. Podvolila som sa.
"Ďakujem ti za všetko čo pre mňa robíš." Začal ma bozkávať po krku. Vzdychla som.
"Bryce..."
"Pssst..." otočila ma k sebe a pozrel mi do očí.
"Poď..." chytil ma za ruku a viedol smerom hore k jeho izbe.
Vošli sme do jeho izby v objatí, rozopínala som mu košeľu a on ma nenásytne bozkával na krku. Hodil ma na posteľ a neprestával ma bozkávať.
"Bryce..." vzdychla som. "Nie..." odstrčila som ho, keď mi začal vyhŕňať tričko.
"Nesmieme..."
YOU ARE READING
Save me
RomanceStella sa vďaka Bryceovi dostane do spoločnosti veľmi vážených a rešpektovaných pánov. Vydržať v ich spoločnosti však nebude ani zďaleka tak náročné, ako zahnať spomienky na minulosť, či dodržať jednu zo základných podmienok. Nezamilovať sa. Pretože...