Stella sa vďaka Bryceovi dostane do spoločnosti veľmi vážených a rešpektovaných pánov. Vydržať v ich spoločnosti však nebude ani zďaleka tak náročné, ako zahnať spomienky na minulosť, či dodržať jednu zo základných podmienok. Nezamilovať sa. Pretože...
Tma. Všade je tma. Srdce mi búši ako šialené. Kde som? Čo sa to deje? Čo sa stalo? Pomrvím sa. Na hlave mám niečo, čo mi bráni rozhliadnuť sa. Trhnem rukami. Mám ich zviazané. Príde mi zle. Vidím pred sebou Brycea, ktorý hovorí prepáč a potom už len tmu. Čo mi to urobil? Nahrnú sa mi slzy do očí. Zabijú ma? "B... Bryce?" Zašepkám. Nič. Všade ticho. "Haló, je tu niekto?" Zakričím hlasnejšie. Strasie ma. Počujem kroky. Otvárajú sa ťažké dvere. Niekto je tu so mnou. "Kto je tu..." zašepkám. Celá sa trasiem. "To som ja..." zašepká mi pri uchu Bryce. Stiahne mi to, čo som mala na hlave. Bolo to vrece. Zažmúrim. Som v nejakej pivnici. Pozriem sa na neho. "Prepáč..." zašepká a pomôže mi vstať. Prepáč? "Čo to robíš Bryce." Poviem so slzami v očiach. "Musím." Ťahá ma za ruku. Bolí to. "Bryce..." zakňučím a rozplačem sa. "Stella..." postaví sa oproti mňa. "Vedela si viac ako treba..." "Sám si mi to povedal ty hajzel." Vykríknem s plačom. "Sama si pchala nos do toho, do čoho ťa nič. Spolu s Elijahom a Kaydenom." Naklonil hlavu. V očiach nemal ani štipku ľútosti. "Čo so mnou urobíte?" Mykol plecami. "To už nezáleží odo mňa. Svoju časť práce som si splnil." Je mi zle. Zle z neho. "Akú časť práce." "Tú jednoduchšiu. Dostať teba, ublížiť Elijahovi. Vlastne nevyzerá, že by sa ťa chystal zachrániť. Prešli už dva dni." Dva dni. Bola som v bezvedomí dva dni. Zase ma potiahol za ruku. "Vieš Stell... záleží mi viac na Winter a na mne. Budem slobodný, konečne. Odsťahujeme sa a budeme konečne žiť normálne. Aj vďaka tebe." Usmeje sa na mňa. Asi sa pozvraciam.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
