Save me

40.

Presťahovať sa k Elijahovi? Po 2 dňoch? Prečo to chce? Nie je to narýchlo? Čo mám robiť? Mám súhlasiť? A čo keď to ani nemyslí vážne a vysmeje ma?
V hlave mi vírilo nespočetné množstvo otázok. Kým Elijah čakal na moju odpoveď, snažila som sa nepanikáriť, no nedarilo sa mi.
"Zlato, máš čas, nemusíš mi hneď odpovedať." Zasmial sa keď videl môj zmätok v tvári. Prikývla som.
"Ja len... je to na mňa prirýchlo. Nečakala som, že sa niečo také vôbec spýtaš, nie to ešte po dvoch dňoch." Usmial sa na mňa a v očiach mu zračilo porozumenie.
"Rozumiem Stella, ale chcem aby si vedela, že to myslím úprimne vážne." Prikývla som.
"Asi bude najlepšie najskôr sa stretnúť s Bryceom a potom uvidíme..." zahryzla som si do pery.
"Máš pravdu." Opäť sa usmial a žmurkol na mňa.
"To ale neznamená, že dnes nemôžeš opäť spať pri mne."
"Myslíš?" Uškrnula som sa na neho. "A čo by so mnou pán minister robil?" Naklonila som sa, on tiež a dal mi jemný bozk na nos.
"Myslím, že to už vieš."
A tak som si zbehla pre pár vecí domov. Kaydena nikde nebolo, Elijah mi bol celý čas v pätách.
"Prepustil si môjho bodyguarda?" Uškrnul sa na mňa.
"Žiarlil som. Povedal som mu, nech sa stiahne. Budete spolu ale chodiť na akcie a k Bryceovi, aby mu nič nebolo podozrivé." Povedal a obzeral si moju izbu.
"No tak fajn. Ale čo keď tu ostanem?" Zdvihol obočie.
"Potom samozrejme budem nútený zavolať ho späť, aj keď nerád. Preto verím..." prešiel ku mne a sklonil hlavu k môjmu uchu. Chytil ma jemne pod krk, šteklilo ma to v podbrušku. "...že si to moja princezná rozmyslí a presťahuje sa ku mne..." jemne ma uhryzol do ušného lalôčika, vzdychla som. Usmial sa na mňa. Postavila som sa na špičky, aby som mu dočiahla na pery a jemne ho pobozkala. Skĺzol mi rukou na zadok a bozk mi opätoval. Pritisol ma chrbtom o stenu, naše jazyky sa prepletali. Chcela som ho, zase, stále, navždy.
"Spomaľ dievčatko..." zašepkal mi na perách. Pritisla som sa o jeho rozkrok. Ten tvrdil niečo iné. Pousmiala som sa nad myšlienkou, čo s ním robím.
Rukami som mu vošla pod tričko, napli sa mi svaly.
"Och bože, ak neprestaneš..." zahryzol mi do pery. "...nebudem mať na výber a budem si ťa musieť vziať tu." Tá myšlienka sa mi páčila a tak som prstami skĺzla k lemu jeho nohavíc. Pritisol sa ku mne a nadvihol mi bradu. Pozrel sa na mňa, sivé oči mu stmavli. Uškrnula som sa na neho a vošla mu rukou do nohavíc. Bol pripravený, ja tiež, tak načo čakať?
"Si nezbedná..." vzdychol si porazenecky, zdvihol ma, omotala som si okolo neho nohy. Jednou nohou zabuchol dvere na izbe a hodil ma na posteľ.
"Je tu jeden problém..." zašomral prilepený o moje pery. "Nemám kondóm." Zdvihol hlavu aby videl moju reakciu.
"Máš nejakú chorobu?" Spýtala som sa a on sa zasmial.
"Jasné že nemám."
"Vieš vytiahnuť včas?"
"Samozrejme, mám 35 rokov." Prevrátil očami.
"Tak potom v tom nevidím žiadny problém." Usmiali sme sa na seba. Vyzliekla som ho a vyliezla na jeho svalnaté telo. Neprestali sme sa bozkávať, pery sme mali opuchnuté, no nemohla som sa od tých jeho, mäkkých a teplých odtrhnúť. Stiahla som si tričko, podprsenku som nemala, keďže som ju nemala ani pod večernými šatami. Nenásytne ma pozoroval a držal za boky. Svižne som vstala, zhodila všetko oblečenie a opäť si na neho obkročmo sadla. Tiež si sadol, chytil ma pod krk a bozkával. Srdce mi bilo ako splašené, rukami som mu blúdila po vyrysovanom chrbáte. Napokon som sa jemne nadvihla, aby ho do mňa mohol zasunúť. Obaja sme slastne vydýchli a nechali sa unášať v rytme, až kým sme nevybuchli. Dýchali sme akoby sme bežali maratón.
"Vieš Elijah... nakoniec som celkom rada, že si si ten kondóm nevzal." Uškrnuli sme sa na seba.
"Ale čo."
"Hej... je to tak lepšie." Zišla som z neho, pri dverách sa ozval zvonček. Do riti... do riti, do riti, do riti. Rýchlo som na seba navliekla oblečenie, Elijah sa vôbec neponáhľal a tak som za sebou zavrela dvere. Opäť sa ozval zvonček a klopanie. Prebehla som k dverám, upravila sa, aj keď aj slepý by videl, že som práve mala sex a otvorila som dvere. Stál tam Bryce, opieral sa o zárubňu, keď som otvorila, prešiel pomaly pohľadom od mojich nôh až na moju určite červenú tvár. Zahľadel sa na moje opuchnuté červené pery a zvraštil obočie.
"Si tu sama?"
"Ahoj, aj ja ťa rada vidím." Prevrátila som očami.
"Hej. To vidím." Opäť si ma premeral.
"Čo tu chceš?" Prekrížila som si ruky na hrudi.
"Smiem ísť dnu?" Pokrútila som hlavou.
"Jasné, že nie. Povedz mi čo tu chceš." Bola som na neho neskutočne nahnevaná. Povedal mi také veci, ktoré by som od neho v živote nečakala, zasiahli ma hlboko, ako dýka. Vzdychol si.
"Stella ja... neviem čo sa to so mnou deje, prepáč mi... to všetko čo som povedal, nemyslel som to vážne..."
"Ale myslel Bryce. Musíme sa porozprávať čo s nami bude... zajtra... dnes nie." Zdvihol jedno obočie.
"Čo by s nami bolo?" Rozhodila som rukami.
"Neviem, nazval si ma kurvou. Si si istý, že chceš mať za asistentku kurvu?" Rukou si prešiel po tvári.
"Nemyslel som to tak... no tak Stell. Vieš že ťa mám neskutočne rád."
"Áno? V poslednej dobe to tak nevyzerá..." otočila som sa pri zvuku dvier, Elijah vyšiel z mojej izby. Tentokrát sa neusmieval. Mračil sa.
"No výborne. Budeš ešte niekedy sama?" Zašomral Bryce keď ho videl.
"Nie nebude." Zastal si za mňa Elijah. Stála som medzi nimi a pozorovala, ako sa vraždia pohľadmi.
"Dobre, dosť." Povedala som a pozrela som sa na Brycea.
"Zajtra prídem do tvojej kancelárie." Prikývol.
"Okej. Budem tam."
"Ako inak." Zašomral Elijah. Bryce zdvihol modré oči a zadíval sa na Elijaha. Napätie medzi nimi by sa dalo krájať.
Kývol na mňa hlavou, zvrtol sa a odišiel.
"Zasraný debil." Vyprskol Elijah, keď som zavrela za Bryceom dvere.