49.

196 4 0
                                    

Vstala som kvôli lúčom, ktoré sa predierali cez žalúzie a svietili mi na tvár. Elijah vedľa mňa tvrdo a pokojne spal. Usmiala som sa, na toto si dokážem zvyknúť. Potichu som zišla do kuchyne a rozhodla sa, že mu zatiaľ spravím raňajky a kávu. Včera sme sa stihli len osprchovať a rovno sme zaspali, no v objatí. Odmietol sa odo mňa pohnúť. Dlhovala som mu toho veľa a hoci som vedela, že lievancami mu to neoplatím, rozhodla som sa začať práve tam. Umyla som sa a nechala som si na sebe opäť jednu z jeho bielych košieľ. Spokojná so svojim výkonom, som mu ešte uvarila kávu a všetko som naaranžovala na stôl. Hneď na to som počula jeho rýchle kroky. Pribehol ku mne a objal ma. Trošku ma to zabolelo, no objatie som mu opätovala a usmiala som sa.
"Bol som tam sám." Zašomral a nepustil ma.
"Spravila som nám raňajky." Pozrel sa na mňa.
"Milujem ťa Stella, tak neskutočne..." pokrútil hlavou a pobozkal ma.
"Ja teba viac." Zašomrala som mu do pier a tlačila ho k stolu. Určite domáce jedlo nejedol, odkedy som bola v nemocnici.
"Ďakujem..." povedal a začal hltať lievance.
"Elijah... povieš mi čo... čo sa stalo?" Povedala som potichu, keď dojedol.
"Poviem..." prikývol, vstal a spravil niečo, čo som nečakala. Vzal ma na ruky a odniesol na gauč. Položil si ma do lona, sedela som na ňom tvárou v tvár a on ma jemne hladil po chrbáte. Začal rozprávať a ja som ho s búšiacim srdcom počúvala.
"... našli sme ťa v pivnici, ležala si na zemi a ja... myslel som si, že... už tam som si myslel, že si mŕtva. Vzal som ťa na ruky, nereagovala si. Kayden ma súril, bez neho by som to nezvládol. Bežali sme preč, keď sme počuli prichádzať Sophiu. Oslobodila Brycea, boli tam obaja, zoči voči. Ten bastard..." prešiel si po tvári a v očiach mal slzy. "Stál tam, keď ťa... keď Sophia vystrelila. Na mňa. Mal som to byť ja Stella a trafila teba. Nikdy som si nič tak veľmi nevyčítal." Pohladkala som ho po líci a zotrela mu slzu. "Bol to zase Kayden, ktorý nás z toho dostal. Potom ich oboch chytila polícia. No ty... ja... bol to hrozný pocit čakať, či sa niekedy preberieš. Nedokázal som si predstaviť, čo by bolo keby..." zase sa rozplakal.
"Elijah... som tu. Pri tebe. Vďaka tebe." Usmial sa na mňa a objal ma.
"Už ťa nikdy nepustím." Tá myšlienka sa mi páčila a veľmi. Znamenalo to, že by som mala pri sebe človeka, ktorého milujem a ktorému dôverujem. A presne to, som potrebovala.
"Nikam nepôjdem, to ti sľubujem..."

"

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Save meWhere stories live. Discover now