Stella sa vďaka Bryceovi dostane do spoločnosti veľmi vážených a rešpektovaných pánov. Vydržať v ich spoločnosti však nebude ani zďaleka tak náročné, ako zahnať spomienky na minulosť, či dodržať jednu zo základných podmienok. Nezamilovať sa. Pretože...
"Ďakujem že si pri mne bol.", povedala som Kaydenovi keď sme vošli do nášho apartmánu. Ako vždy ho najprv celý skontroloval a prikývol. "Pán Oakhill by nemal vedieť, že sme si potykali." Zastal predo mnou a zamračil sa na môj lakeť. "Keby to urobí niekto iný, musel by som z neho vymlátiť dušu." Zašepkal. Zdalo sa mi to zvláštne, intímne. Donútilo ma to usmiať sa, aj keď som na to nemala náladu. "Neviem čo to do neho vošlo. Ešte som ho takého nevidela." "Alkohol z ľudí robí monštrá. Mala by si si oddýchnuť, sú takmer 4 hodiny ráno." Mal pravdu, ledva som držala otvorené oči. Dala som si rýchlo sprchu a ľahla si do postele. Kayden mal izbu na druhom konci, nestrážil ma kým som sa sprchovala ako prvý deň. Unavená som si ľahla do postele a zaspala som. Zobudilo ma len búchanie na dvere a Bryceov krik. "Stella otvor. Už aj!" Strhla som sa a pozrela na hodinky. Bolo pol 6 ráno. "Pán Oakhill, upokojte sa." Počula som Kaydena, znel nervózne. "Pusti ma za ňou!" "Takéhoto vás k nej nepustím." "Čo sa tu deje?" Vyšla som z izby zabalená v župane skôr, ako Bryce schytá nakladačku od Kaydena. "Slečna Flemingová, chcel vás vidieť." Bryce sa mu vytrhol zo zovretia a podišiel ku mne. Nevedel prejsť rovno ani pár centimetrov, alkohol z neho tiahol, akoby ho pil týždeň. "Čo tu robíš Bryce." "Povedz mu nech nás nechá osamote." Pozrela som sa na Kaydena, ten rozhodne pokrútil hlavou. "Sám si chcel, aby som mala ochranku. Plní len tvoje príkazy." "Ja ti nič neurobím kriste." Vzdychol a zošmykol sa na gauč. "Odíď Kayden, nechcel som vyvádzať, už budem pokojný." Kayden na neho nedôverčivo pozrel, potom pozrel do mojich očí a zvrtol sa na päte. Počula som ako za sebou zavrel dvere svojej izby. "Čo to má znamenať Bryce? Dočerta veď nevieš ani chodiť, robíš cirkus na celý hotel, hocikto ťa mohol vidieť." Zasmial sa. "Ach Stel..." zhodil svoje drahé sako a začal si strhávať kravatu. Skoro sa ňou priškrtil a tak som mu s ňou radšej pomohla. Boli sme od seba vzdialení len pár centimetrov. "Si tak krásna." Zdvihla som pohľad k jeho očiam. Zasnene sa na mňa pozeral a rukou mi zastrčil pramienok vlasov za ucho. "Hotovo." Odtiahla som sa a kravatu hodila na jeho sako. "Mal by si sa z tohto vyspať. Môžeš spať na gauči." Neprestal sa na mňa usmievať. "Keď som ťa videl s Elijahom.... Skoro som ho tam roztrhal. Vždy si berie čo je moje." Zavrčal. "Minister obrany so mnou chcel nadviazať konverzáciu. Nechal si ma tam samu, ak si spomínaš. A nepatrím ti." Založila som si ruky na hrudi. Zasmial sa a pokrútil hlavou. "Patrila si mi skôr ako si skončila v mojej posteli." "Si opitý Bryce, vyspi sa." Vedela som, že to hovorí len preto že je na mol. Nesmela som si to pripustiť. "Stell... ďakujem že si vzala tú prácu. Išlo ti to úžasne." Zívol a zavrel oči. Zajtra bude mať ťažký deň. Otočila som sa, že si pôjdem späť ľahnúť, no rozmyslela som si to a vybrala sa ku Kaydenovým dverám. "Kay?" Zaklopala som potichu, otvoril takmer okamžite. "Kay? Som Kayden." Prekrížil si ruky na hrudi. Prvýkrát som ho videla v obyčajnom sivom tričku, ktoré mu obopínalo svaly a teplákové šortky. Zdvihol obočie a uškrnul sa. "Stále si ma obzeráš. Myslíš že to nevidím?" Prekrútila som očami. "Len som ti prišla oznámiť, že som v poriadku a Bryce spí na gauči." Zasmial sa. "Viem." "Ako vieš?" "Viem všetko. Bež si ľahnúť." Zdá sa mi to, alebo ten chlapík začína byť priateľský? Asi už úplne šaliem. Ľudia bez spánku šalejú, no nie?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
