Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
❤️Liked by leclercfans and 114 678 others
arthur_leclerc Dnes iba tak trošku spŕchlo... 🙈🌧
zobraziť ďalších 256 komentárov
carla_bonita Mali by sme konečne zájsť na tú dlho sľubovanú kávu Arthur. Pozri si správy 😉
———————————
Lara
Neznášam dážď. Neznášam, keď prší. Neznášam tú neistotu či prestane pršať a všetko sa vráti do starých koľají. Ako malá som veľa pozerala dokumentárne filmy o záplavách a tie sa podpísali na mojej traume z detstva. Jedného dňa, keď sme boli na dovolenke na Bali pršalo ako z krhle. Neprestávalo. Ba naopak viac a viac pršalo, neustále sa blýskalo a môj strach narastal. Dvíhal sa vietor, ktorý dvíhal vlny nie len na otvorenom mori ale aj na našom malom, útulnom bazéne. Voda špliechala do veľkých francúzskych okien. Pohlcoval ma strach. V hlave sa mi vírili predstavy o tom ako nás zaplaví. Ako nebudeme vedieť dýchať pod vodou a my sa všetci do jedného utopíme a predtým budeme trpieť dlhou, trpkou smrťou. Mala som trinásť a odvtedy vo mne strach drieme a prebúdza sa vždy, keď sa silnejšie rozprší. Bývať do toho v Anglicku je pre mňa ako nočná mora v priamom prenose. Prší tam trištvrte dní v roku a niektoré dni ma úzkosť stíska, objíma a zabaľuje do svojich pazúrov. Nikdy som nemala pozerať tie hlúpe dokumentárne filmy. Nikdy som nemala pohltiť predstavivosť aby prevzala iniciatívu. Nikdy som si nemala predstavovať aké by to bolo keby sa topím po hlúčkom neutíchajúce, prichádzajúcej vody. Bola som hlúpa. Nedokážem s tým bojovať. Príde mi to hlúpe, detinské ale je to vo mne. Strach. Blok.
Krásne Taliansko. Myslela som si, že si v máji užijem aspoň trochu Európskeho slnka a ono nie. Ako naschvál muselo začať pršať. Nie pršať. Liať ako z krhly. V hlave sa mi automaticky preblyskli krátke videá zaplavujúcich sa domov. Akoby tieto videa boli samovoľne spúšťacie vždy, keď začne prudšie pršať ako zvyčajne. Trochu sa hanbím sa svoju vlastnú hlúposť. Málokto vie o tomto mojom strachu a jeho dôvode. Vie o tom rodina a Lando. Tomu som to povedala po Spa v Belgicku, kde pršalo, cesty boli zaliate, blato stekalo po malých kopčekoch. Chytila som malý panický záchvat. Bol tam. Podržal ma. Nepýtal sa. Držal ma v jeho objatí. Šepkal mi upokojujúce slová až kým som sa neprestala triasť.
Myslím si, že práve toto nás zblížilo. Prehĺbili sme náš vzťah v momente, keď sme sa jeden druhému následne na to zdôverili s našimi strachmi.
"Cítiš sa dobre?" spýta sa ma Lando s obavami v hlase. "Stačí povedať a môžeš dnes sedieť v suchu a nie garáži, kde budeš počuť každý ťuk kvapiek na strechu."
"Zvládnem to." usmejem sa vďačne. "Zatiaľ to nie je také aby som sa zrútila." pobavene sa zasmejem. Robím si z toho srandu, ale obaja vieme, že som schopná sa z toho zrútiť. Poddám sa rýchlo.
