Lara
Prechádzali sme paddockom bok po boku. Lando ma od tej novinky z očí nepustil, tobôž keď sme prišli do Anglicka. Trval na tom, že bude po mojom boku a bude ma sprevádzať. Nemusela som mu nič povedať. Vedel čo sa udialo. Vedeli to všetci. Aj brat toho malého klamára, ktorý sa na mňa teraz pozerá s ľútosťou v očiach. Čo ma ľutuje? Tam nech ľutuje svojho brata, pretože ak ku mne prehovorí tak ohluchne po mojom vyjadrení sa na jeho osobu. Pokazil aj to čo sa na prvý pohľad zdalo, že sa nedá pokaziť. Vybral si sám. Najhoršie na tom bolo, že sme si celú dobu každý večer volávali a nezmienil sa o nej. Ani náznakom. Žiadne slovo o jej osobe, nič. Trávil dni v továrni, na testovacích jazdách ale o dievčite, ktorú najprv odmietol sa zabudol zmieniť.
"Nerieš to. Je hlúpy ak ti klamal a zahrával sa s tebou." šepne mi Lando do ucha.
Mávnem rukou. "Nezaujíma ma to." chladne odpoviem. "Už ma viac nezaujíma." zamrmlem si pre seba.
"Lara." povzdychne si Lando. Dobre vie, že keď poviem "Nezaujíma ma" tak je to pravda a už ma viac daná vec nezaujíma. Nebudem sa tým zaoberať, presne takisto ako sa nebudem zaoberať ním. Pokašlal to na plnej čiare. Stačilo napísať, zmieniť sa o tom. Ale on nie. Pretože ten hňup používa jednu spojenú bunku so svojím bratom a aj tá väčšinu času pri ani jednom nefunguje. Zdieľaná bunka je zlo! Hlavne u bratov Leclercovcov.
"Čo ak má na to vysvetlenie?"
Zazriem po ňom. "Neskúšaj." ohriaknem ho. "Lebo aj s tebou budem mať nebavku." upozorním ho. Som schopná sa s ním rozprávať len o práci, ak ma naštve.
"Už som ticho." dá ruky do obranného gesta.
"To si pozriem." rypnem do neho. Nevydrží dlho ticho. On je ako bábika na batérie, ale s tým rozdielom, že jeho batérie sa nikdy nevybijú a rozpráva nonstop a má neobmedzenú slovnú zásobu. Avšak... i o tom by sa dalo diskutovať. Niekedy sa vyjadruje ako malé dieťa a nedokáže vysloviť poriadne slovko v jeho rodnom jazyku.
"Si zlá." zamrnčí. "Na domácej veľkej cene si ako tŕň v oku."
Myknem len ramenami a ďalej kráčame k oranžovej budove, ktorá tu svieti ako svetluška. Predtým než k nej prídeme okolo nás prejde Leclerc prostredný.
"Lara." snaží sa ma osloviť ale aj okolo neho prejdem bez slov. Vraj nemám ublížiť jeho bratovi a zahrávať sa s ním. Pche. Opačne to už môže byť čo? Druhá strana môže urobiť hocičo. Vytočená som nepríčetne, ale navonok nedám na sebe nič poznať.
"Charles ti nič neurobil." nechápavo sa na mňa pozrie Lando, ktorý je v nevedomosti. Akoby mohol vedieť, keď som mu nič nepovedala? Načo by som ho trápila rečami, ktoré ma mali asi zastrašiť? Upozorniť? Na kto vie?
"Charles vie čo urobil a to stačí. Netráp sa tým. Na každého som aká som, lebo je na to dôvod." vysvetlím mu.
Arthur sa mi odo dňa kedy vyšiel najavo jeho nový vzťah neozval. Nenapísal žiadnu správu, telefonát žiadny. Nič. Akoby sa po ňom zľahla zem. O to viac neviem čo si o tom celom mám myslieť. Mohol sa ozvať. Mohol napísať. Žiadne vysvetlenie. Čakala som, že mi napíše a bude mi to chcieť nejako vysvetliť. Nič. Márne som čakala. Jedno jediné som nechcela. Aby mi klamal. Ak by povedal, že ku nej začína niečo cítiť - pochopila by som to. Nie je mi zaviazaný. Môže sa stretávať s ľuďmi a nájsť si dievča. Nemám však rada, ak mi povie A a urobí B.
Celý deň som bola ako na špičkách. Paddockom som chodila len málokedy. Nechcela som ho stretnúť. Nie v prvý deň kedy so mnou ešte hádžu nervy. Som na neho tak nahnevaná. Klamal mi a to je spôsob akým ma môže človek sklamať najviac.
