——————————
Lara
Cítila som sa ako v rozprávke. Všetko prebiehalo ako malo. Niekto nás riešil ale veľa ľudí, fanúšikov nám držalo palce a chceli nás vidieť spolu. Priali nám vzťah, ale samozrejme sa našli neprajníci, ktorých som veľavýznamne ignorovala a nenechala som si pokaziť pekné momenty, ktoré mi život servíroval. Začínala som veriť v to, že všetko ide len do pozitíva a nič ma nerozhodí. Myslela som si to. Nastal deň, ktorý ma presvedčil o opaku a ja som nielenže vybuchla ako atómová bomba, ale aj som sa pohádala s človekom, ktorého od srdca ľúbim. Kvôli hlúposti a nedorozumeniu.
"Si tichý." Skonštatujeme, keď sedíme pri spoločnom obede, ktorý sme si naplánovali po pár dňoch nestýkania sa.
"Neviem čo ti povedať" zamrmle potichu.
Zamračím sa. "Ako, že nevieš čo mi povedať? Si môj najlepší priateľ Lando môžeš mi povedať hocičo. Nevideli sme sa tri dni a zajtra odlietam do Talianska, čakala som, že sa porozprávame a povieme si čo je nové."
"Hm." Prehrabne sa vidličkou v jedle a do mňa vchádza sto jedov, ktoré sa derú na povrch.
"Vysvetlíš mi čo sa deje?" Spýtam sa ho priamo. Odkedy sme sa stretli je ako mĺklivý brat, ktorý nesmie porušiť prísahu nerozprávania.
"Čo by sa dialo?" Nadvihne obočie. "Len nemám čo povedať Lara."
"Klamať môžeš svoje nové objavy ale mňa nie Lando. Vidím ti na očiach a na postoji, že sa niečo deje a ja chcem vedieť čo a prečo. Ublížil ti niekto? Máš depresie? Chceš niečo kúpiť a nevieš či ti to za to stojí a máš z toho hlavu v smútku? Rozprávaj sa so mnou Lando." Odložím príbory a chytím ho za ruku, ktorú má položenú na stole. stisnem mu ju na znak opory a zapozerám sa mu do očí.
"Vieš kde je problém?" Pozrie na mňa vážne. Našťastie u neho doma nie je Max a sme tu len my dvaja. Obávam sa, že dôjde k hádke. Hlavne potom ako na mňa pozerá a aká atmosféra okolo nás planie.
"Nie, preto sa pýtam a chcem vedieť čo sa deje."
"Ty si problém Lara." Vytkne mi až mnou mykne. "Ty a Leclerc."
"Čože? Ja a Arthur sme problém? Aký?" Dotiahnem sa od neho a oprieť sa o stoličku so založenými rukami cez prsia. "Hovor rada si to vypočujem."
"Hovorila si mi, že s medzi nami nič nezmení a cez to všetko si na mňa zabudla. Povedala si, že nikdy nebudeš tou ktorá zanevrie na priateľa a hľa ..." rozhodí rukami. "Totálne si sa na mňa vykašľala."
"Čo prosím?" Zarazene sa ho opýtam. Toto je ten problém?
"Počula si ma." Pretočí očami. "Nehraj sa preto na hlúpu."
"Za prvé som na nikoho nezanevrela. Za druhé, čo rozprávaš je hlúposť. Venujem sa ti."
"Keď sme na trati." Povie skrz zaťaté zuby. "Iba vtedy si ma všímaš, lebo tam nie je on. Inak si ma vytesnila zo života. Kde sú naše spoločné ranné behy? Kde sú naše spoločné raňajky po behu? Kde sú naše jednodňové výlety? Telefonáty? SMS-ky?" Pýta sa otázku za otázkou. "Ja nemám problém, že má priateľa Lara, ale mám problém, keď si ma vyhnala zo života kvôli priateľovi. Stál som ti po boku v tých najťažších chvíľach, bol som pri tebe, keď si sa smiala, durdila, fňukala a tešila. Vždy som bol pri tebe a pobil by som sa s každým, kto by ti chcel ublížiť. Ty si ma odhodila, lebo on."
