————————————
Arthur
Nasledovali tie najkrajšie dni v mojom živote. Nikdy som sa necítil tak šťastný ako s ňou. Nikdy som nepociťovala tento silný druh lásky, ktorý ma opantal a vzal mi vietor z plachiet. Pociťoval som číru radosť a lásku. Nič na tom nebolo hrané, plané a nepríjemné. Všetko čo súviselo s ňou mi prišlo ako normálna, triezva vec cez ktorú si dvaja partneri prechádzajú. Najkrajšie na tom všetkom je, že je to obojstranné a ona mi dáva pocit šťastia. Nezameniteľný, nenahraditeľný pocit, ktorý ma celého naplní. Zaspávam s úsmevom na perách. Zaspávam pri spomienke na ňu. Zaľúbil som sa ako malý chlapec. Klamať by bolo zbytočné a viem, že to čo k nej cítim je reálne. Ona je tá, ktorú si moje srdce vybralo. Tá, ktorá ma dokáže rozosmiať, vypočuť, upokojiť a v neposlednom rade nahnevať pár činmi. Je expertov ignorovaní a riešení svojich problémov osamote. Na tom budeme musieť zapracovať, hlavne po jej predchádzajúcej skúsenosti s jej ohavných priateľom. Bude obozretná, ale jej ukážem, že pri mne v tomto smere nemusí byť. Nikdy by som jej neublížil týmto spôsobom. Nikdy by som ženu nepodviedol. Je to čin, ku ktorému sa uchýli chlap bez mozgu a srdca. Chlap, ktorý nemá rozum a ide vedome ublížiť žene, ktorá stojí po jeho boku v každej situácií. To nie je pre mňa chlap, ale odpad spoločnosti. Presne ako chlapi, ktorí svoje ženy a deti týrajú.
"Arthur Leclerc." Moje meno sa roznesie po vstupnej hale do hotela, z ktorého som chcel práve odísť. Plánoval som dlhú prechádzku predtým ako sa s ňou znovu uvidím. Od Belgicka ubehlo pár dní a my sa nachádzame v krásnej Monze. Nemusím ani hovoriť ako je táto trať špeciálna pre Tifosi a Scuderiu Ferrari. Mám ju taktiež v srdci uloženú a rád sa sem pravidelne vraciam.
Otočím sa na svoju spoločnosť. "Ahoj Lando. Čomu vďačím za oslovenie?"
"Nehraj sa na hlúpeho." Podíde ku mne bližšie. "Mali by sme hodiť reč. Ako chlap s chlapom."
"Nie sme na to pristarí?" Zvraštím obočie. Pristúpime k nemu bližšie aby ma nik nepočul. "A odohráva sa to v každom pokazenom romantickom filme. Príde brat alebo najlepší kamoš za novým priateľom ich sestry či kamošky a začne mu hovoriť ako jej nemá ublížiť a pod."
Nevinne sa usmeje. "Možno je to klišé a otrepané, ale ona je moja rodina Arthur. S ňou sa nezahrávaj. Ak jej ublížiš, budeš ľutovať dňa kedy si do nej v paddocku narazil. Je krehká, láskavá, dobrosrdečná a niekedy v týchto veciach hlúpa a verí až i nechá ublížiť. Budem jej po boku čo sa ti to páči alebo nie. Budem na ňu dohliadať. Vždy."
"Nemám s tým najmenší problém. Nikdy som ho voči tebe nemal a neprechovával. Si jej najlepší kamarát a ako a ona o tebe rada vyjadruje, jej brat. Neublížim jej. Chcem byť s ňou. Chcem sa o ňu postarať. Rozosmievať ju, Utešovať ju. Rozčuľovať ju. Chcem byť pre ňu partnerom vo všetkých sférach. Nebudem sa hrať s jej citmi. Ona je to čo mi chýbalo. Kus zo mňa. Dopĺňam sa. Buď pri nej. Za žiadnych okolností by som jej nezakazoval stretávať sa s tebou alebo vám zakazovať vaše tradície. Nemám na to právo. Patríš do jej života. A k tomu všetkému... prečo by som jej ubližoval, keď jej patrí celé moje srdce?"
Užasnuto na mňa pozerá. Nehýbe sa. Nech už konečne pochopí, že jej neplánujem ublížiť. Nehovorím, že si neublížime. Veľakrát hádkami a zbytočným zdvihovaním hlasu určite, ale všetko v medziach. Neplánujem urobiť niečo čo by jej úmyselne ublížilo.
Lando mi na to nič nepovedal. Len sa na mňa veľavýznamne pozrel, čím mi dal najavo, že ma aj tak bude sledovať ostro ako orol.
Viac som povedať ani urobiť nemohol. Chápem ho a uvedomujem si, že sa o ňu bojí. Majú medzi sebou súrodenecký vzťah a keď sa jeden zraní bolí to aj toho druhého. Rád by som povedal, že sú akoby ich jedna mater mala, ale boli by sme ďaleko od pravdy. Nemala ich jedna matka a od mala boli od seba na kilometre vzdialený a teraz, keď sa našli sú na seba napojený.
