Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
"Veľa šťastia v poslednom závode sezóny 🩷"
Na príbeh odpovedal:
arthur_leclerc
" 🩷Ďakujem 🩷 "
——————————
Lara
Kolečko okolo Ameriky ubehlo rýchlo a zároveň pomaly. Závodné víkendy, ktoré som mala plné som nestíhala spracovať a už skončili, ale dni, ktoré sme trávili cestovaním a spoznávaním ubiehali pomalšie. Počas dní, ktoré som trávila s Landom som vnímala náš spoločný čas a užívala som si každú minútu spoznávaním nových miest, jedál ale vždy keď som ostala sama tak som sa cítila osamotená. Chýbal mi Arthur. Volávali sme spolu, udržiavali sme kontakt, ale nedalo sa to porovnať, ako keď ho mám pri sebe. Častokrát on išiel spať, keď ja som mala deň alebo mi zaspal počas telefonátu. Nehnevala som sa za to. Mrzieť ma to mrzelo, ale nevyčítala som mu to.
Kým sme prišli do Abu Dhabi ubehli pekelne dlhé týždne plné letov, posunov času a ja som sa cítila rozbitá ako motorka. Túžila som po konci sezóny a chvíle kľudu, pokoja a užívania si teplého počasia na dovolenke. Lando sa zasa činil a po testoch letíme do Dubaja na spoločný týždeň a vraciame týždeň pred Vianocami. Po Vianociach nasleduje Silvester, ktorý strávim s rodinou a následne odlietam do Monaka za Arthurom, s ktorým strávim oneskorené Vianoce. Nedokážem sa dočkať dní nič nerobenia a neriešenia problémov. Moja práca ma napĺňa, ale už pociťujem únavu a moje telo si potrebuje oddýchnuť.
Čakali nás posledné závody tejto sezóny a taktiež posledné závody pre dve nižšie kategórie. (poz.autora: tvárime sa, že F3 končí tiež v Abu Dhabi.) Odpočítavala som hodiny do posledného závodu. Do poslednej minúty kedy červené svetlá zhasnú a bude odštartované. Všetko malo ale svoje pozitívum. Bola som s ním. Nie každý deň a celý deň, ale v paddocku sme sa vídali častejšie a netajili sme čo medzi nami je. Neprejavovali sme si horibilnú lásku na verejnosti ale letmé dotyky zakaždým naším stretnutím padali.
"Už nech je pól noc. Už nech je pól noc." spieva si stále dookola Lando sediaci vedľa mňa.
"Nie ale bude po závode a môžeme sa postupne baliť do DUBAJA!" mesto zdôrazni s radosťou a nedočkavosťou v hlase.
"Teším sa."
"Naozaj?" spýta sa.
Prikývnem. "Samozrejme. Na dovolenku s tebou sa vždy teším."
"Nechceš byť s Arthurom?"
"S ním budem dosť. Neobávaj sa. Vie o našich plánoch."
"Posledné závody sezóny." hlboko vydýchne.
"Uži si ich." usmejem sa na neho. "Uži si každé kolo a sekundu." vďačne sa na mňa usmeje a na moje slová následne súhlasne prikývne.
"Pozrieme si ef trojky?" kývne hlavou k obrazovke. "Chcem vidieť, kde tvoj priateľ nakoniec skončí. Niektoré závody sezóny to bral hlava nehlava." rypne si s úškrnom na perách.
Pokrčím ramenami. "Hovorila som mu, že sa bowling nehrá na závodnej trati, ale má svoju tvrdohlavú monackú hlavu."
"Ak je taký tvrdohlavý tak to potom ochraňuj nás pán božko všetkých, keď tvoríte pár." ramenom do mňa jemne drgne čo mu opätujem a zameriam sa na veľkú obrazovku pred nami. Zakaždým, keď nasadne do monopostu som ako na ihlách, presne ako pri Landovi. Záleží mi na nich a po celú dobu sa modlím aby prešli cieľovou čiarou živý a zdravý. Až, keď ňou prejdú sa viem dať do pohody ale nič to menení na tom, že im neskôr za jazdu vynadám. Všímam si chyby. Zbytočné prechádzanie cez obrubníky, riskovanie, neskoré či skoré brzdy. Vidím ich a rada im ich vmietnem do tváre, ak je príležitosť. O čom by inak priateľstvo bolo, keby som ich nepodpichovala?
"Ticho." ohriaknem ho a pozriem na obrazovku, na ktorej sa všetky monoposty zoraďujú za seba.
Červené svetlá postupne zhasnú a jazdci skoro naraz vyjdu z cieľovej rovinky a rútia sa do prvej zákruty. Arthur si prvú zákrutu ostrú ľavotočivú berie z vnútornej strany, čo mu dá výhodu, kým ho niekto nezrazí ako kolku. Pri formulách tri je známe jedno. Je tu viac nehôd ako odjazdených kôl v danom závode. Viac žltých a červených vlajok ako má formula jedna za celú sezónu. Nikdy som nepochopila prečo jazdci tak riskujú, ale je vidieť, že niektorí chcú veľa a chcú to hneď. Nepočkajú. Pritom pri pozeraní formuly jeden musia vidieť ako jazdci vyčkávajú na ten správny moment. Kľudne to trvá aj niekoľko kôl. Niekedy predbehnú hneď, ale kedykoľvek čakajú päť kôl kým si jazdca pred sebou prečítajú, zistia jeho taktiku a potom, v ten správny moment a s pomocou DRS systému ho poľahky predbehnú. Samozrejme, aj tu sa stáva, že je sem tam niekto nedočkavý, alebo sa nepozerá do spätných zrkadiel, áno narážam na Strolla, ale je to ojedinelé. Mladí jazdci musia vyzrieť kým prídu do kráľovnej motoršportu. Musia premýšľať, taktizovať, počúvať tím. Teda mali by. Lando by vedel rozprávať o Sochi, kde zahodil svoje prvé miesto v závode. Každý z nás robí chyby, ale vo formuly jeden ich nemôžete robiť často a veľa.
"Pozri ako ide Stanek!" zakričím radostne.
"Ide v DRS zóne tvojho priateľa!" vyhŕkne Lando prekvapene nad mojou reakciou. "Môže ho predbehnúť, čo znamená, že Leclerc padne na šieste miesto!"
"Ja viem." pozriem na neho ako na blázna. Čo som hlúpa, že neviem? "Ale stále podporujem Staneka."
"Toto mu požalujem."
A veruže nemal priestor požalovať. Po závode, ktorý bol napínavý až dokonca Arthur skončil na piatom mieste a Stanek za ním na šiestom. Nepodarilo sa mi predbehnúť ho. Môj priateľ ubránil svoju pozíciu. Kým sa preberiem fanúšikmi a ľuďmi z tímu prejde pár dlhých minút, ktoré on strávi s tímom a bratmi po svojom boku. Akonáhle ma uvidí v jeho zornom poli, ospravedlní sa a rýchlym krokom prejde ku mne a pred všetkými ma vtiahne do vrúcneho objatia. Doteraz to boli len letmé dotyky, ale toto objatie, v ktorom si ma k sebe pritiahol a držal silno pri sebe, s priložením jeho pier na moje čelo, bolo prvýkrát čo sme pred ostatnými verejne ukázali niečo viac.
"Skvelá jazdca mladý." šepnem tak ako by to počul len on.
"Staneka som nechal za sebou." víťazne sa usmeje. Odtiahnem sa kúsok dozadu, ale stále som v jeho objatí, ktoré kúsok povolí. Moje ruky mu padnú na hruď a lišiacky sa mu zapozerám do očí.
"Podľa mojich presných výpočtov si skončil za ním."
"Čo prosím?" zmätene sa opýta. Oči rozšíri a šokovane sa na mňa pozrie. "Nie." zamrnčí ako malé dieťa.
"Och áno. Stanek je v tabuľke pred tebou o tri body." radostne mu oznámim. "Takže kto mal pravdu? Kto vedel, že Stanek skončí pred tebou? Kto tú pravdu nemal a búchal sa do hrude, že skončí pred ním a neskončil?" rýpem do neho jedna radosť. Táto sezóna vyzerala všelijako a veru ani jeden z nich nemal isté kde skončí, ale Roman teraz skončil pred ním a ja mám na neho páku a môžem ho doťahovať jedna radosť.
"Myslel som si, že si moja priateľka a nie podrazák." nahne sa hlavou ku mne.
"Som tvoja priateľka mladý, ale ani to ma neprinútilo vzdať sa môjho fandenia Stanekovi." sladko sa na neho usmejem.
"Ako vidím budem ti musieť dohodnúť stretnutie s niektorou priateľkou iného jazdca aby ti dala lekcie ako správne fandiť svojmu PRIATEĽOVI." slovo priateľ zdôrazní.
