————————————
Lara
Sedela som na pohovke a predo mnou stojaci Lando so založenými rukami na mňa nahnevane pozerá. Cítim sa ako jeho mladšia sestra, ktorá je karhaná zato, že mu zobrala jeho obľúbenú mikinu. Odkedy som prišla do jeho izby nepovedal ani pól slova. Len mi kývol na sedačku kam som sa usadila. Neprísť sem by znamenalo vyvolanie tretej svetovej vojny a jeho príchod do mojej izby by bol horší ako ktorákoľvek bomba.
"Pozri." začnem ale spraží ma pohľadom. Ostanem ticho.
"Kedy to začalo?" spýta sa zrozumiteľne a pomaly.
"Začalo čo?" opýtam sa s nadvihnutým obočím.
"Och neser ma Smith." zavrčí potichu. "Odkedy ty a Arthur ste niečo?" rozhodí rukami do vetra.
"Od nikdy?" nadvihnuté obočie nedávam dole. "Zbláznil si sa? Toto má byť čo? Prepadovka alá s výsluchom. Nič s nikým nemám!" poslednú vetu zdôrazním.
"Kedy sme si v našom vzťahu začali klamať?"
"Nezačali." namietnem. "Naozaj s ním nič nemám." postavím sa naproti nemu. Obočie má stiahnuté k sebe, mračí sa na mňa a nedôverčivým pohľadom mi dáva na známosť, že mi nežerie moje slová.
"Vieš komu hovor. Tomu kto seno žerie. Alebo vieš čo? Nie vysvetli to niekomu inému." zlovestne sa uškrnie a mne sa v žalúdku usadí zlý pocit. Nemám čas na premýšľanie. Izbou sa ozve ostré klopanie. Lando otvorí dvere, za ktorými stál nik iný, ako jazdec Scuderia Ferrari, aka Arthurov starší brat Charles.
Nestačil len Lando ale musel ten hňup zavolať aj Charlesa, ktorý na mňa pozerá prekvapene až vyjavene.
"Je to pravda?" spýta sa náhle a rýchlo.
"Čo s tým všetci máte?" rozhodím už rukami do vzduchu od frustrácie. "Nemám s nikým nič!"
"Takže ty a Arthur nie ste v kontakte?" ďalej sa vypytuje chlap v červenom.
Teraz to domysli ty hlava deravá. Ak im poviem áno - budú vyzvedať. Ak poviem nie - budú sa pýtať tak či onak. Sú ako dve babky na trhu, chcú vedieť všetko aj to čo nik nevie. Ak poviem áno, budú ma doživotne otravovať a vytvárať si mylné scenérie, ktoré sa nikdy nestanú. Nechcela som aby niekto iný o nás vedel. Doteraz všetko vychádzalo tak perfektne a ešte aj tá káva za pirelli pneumatikami ma dostala na kolená. Samozrejme, sa všetko v tú najkrajšiu chvíľu muselo pokaziť. On a Carla sú nedoriešený otáznik, do ktorého som sa nechcela zapliesť.
"Videl som ten komentár Lara." zamračí sa na mňa Charles, keď dlho neodpovedám. "Nezabúdaj, že ťa nesleduje len Lando ale aj ja. Po novom aj známy Arthur Leclerc, ktorý ti komentuje a lajkuje fotky jedna radosť. Prosím ťa povedz mi čo sa medzi vami deje."
"Naozaj nič." povzdychnem si sadnúc si na pohovku. "Ako vám to mám ešte vysvetliť? Áno priznávam párkrát sme si napísali aby sme zahnali vojnovú sekeru a počas stretávania sa v paddocku si neskočili do vlasov. K jednej jeho fotke som napísala, že sa mi jeho okuliare páčia a on mi ich dnes priniesol a podaroval." základné informácie nechávam bokom a poviem im len to nepodstatné. Nepotrebujú vedieť o našich kávach a konverzáciách, ktoré zahŕňali vzťahové rady.
"Arthur by len tak niečo niekomu nedaroval. Nie je zas taká dobrá duša, aby priniesol okuliare dievčaťu čo mu okomentuje storku." pokrúti Charles hlavou. "Prečo mám pocit, že sa tu odohráva niečo do čoho nie som zapojený?"
Och keby si ty vedel. Niežeby to bolo veľké bum a všetci by z toho padli na zadok, ale Charles svojho brata ľúbi a je vidieť, že mu na ňom záleží veľmi veľa.
