Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
"Jedna z dnešného fitka 💪"
Na príbeh odpovedal:
lara_smith
"Naozaj si mi nechal videné?! Nehraj mŕtveho chrústa a odpovedaj mladý.😤"
——————————
Nechal ma na videnom. Zatínam zuby pozerajúc sa na správu, pod ktorou svieti nápis "videné". Mám chuť ho zaškrtiť. Mal by mať odvahu odpísať mi! Pozriem sa na malé hodiny stojace na malom nočnom stolíku. Sedem hodín večer. O pár minút sa pôjdem vysprchovať a pripraviť na zajtra. Veď je len sedem hodín! Kde trčí?!
Žiarovka v hlave sa mi rozžiari ako veľké žiariace svetlo utlmujúce moje posledné bunky. Dopne mi to. Konečne sa prestanem rozčuľovať a zvesím ramená. Som v Miami. On v Monaku. Medzi nami je šesť hodinový rozdiel. Z čoho vyplýva, že mladý spí pretože tam majú jednu hodinu ráno. To ho ale neospravedlňuje, že si pozrel správu a nechal ma na videnom, i keď bol pred pár minútami online.
Vyriešim si to s ním potom. Zoči voči mu poviem svoje a bude mi jedno, kto nás bude počuť. Nestrpím viac falošné vymyslené predpoklady o mne a Landovi. Stačilo. Mám toho plné zuby ako sa niektorí nedokážu prehrýzť cez naše priateľstvo. Začínajú byť otravné špekulácie kolujúce na internete a paddockom. Som vďačná, že tím to vidí s otvorenými očami a chápe naše spojenie. Chápe naše priateľstvo i mimo tímu a plno nás v ňom podporuje.
Môj program v štátoch kde je posunutý čas o pár hodín je iný ako v Európe. Snažím sa dodržiavať náš čas a teda spať pôjdem už teraz o ôsmej, čo sú u nás dve hodiny ráno a potom skoro vstávam keď tu je ešte noc. S častým cestovaním by som si ťažko zvykala na iné pásmo a preto sa vždy držím toho nášho v Európe. Dnes sme to všetci prepásli kvôli porade a iným záležitostiam ale aj cez závodný víkend dodržiavam spánkom európsky čas, ku ktorému sa potom nemusím doma prispôsobovať. Niekedy je to ťažké. Hlavne, keď v Amerike všetci spia a ja som už od skorej rannej hodiny hore a potom ma poobede chvíľkami vypína. Niežeby som nemala rada trate v Amerike, ale ten časový posun je to čo ma ubíja.
Zaspala som v sekunde čo som si druhom, suchom uteráku ľahla na posteľ. Zmohla ma únava, ktorá bola silnejšia. Ponorila som sa do ríše snov, mysliac si, že budem spať až kým mi nezazvoní budík. Omyl. Urobil to niekto za mňa. Telefón ma zobudil s prichádzajúcimi dvomi správami. Nahnevane ho zoberiem z nočného stolčeka. Svetlo z dotykovej obrazovky mi vypáli oči. Nažmurkám viackrát po sebe aby si oči zvykli na prudké svetlo. Prečítam si správy a telefón v ruke stisnem tak, až mi hánky zbelejú.
