————————————
Lara
Odísť do Miami už v nedeľu bol bohovský nápad. Všetku prácu som stíhala robiť z hotelu a mohla som si užívať pariace slnko, ktoré mi hladilo odhalenú pokožku. Mala som dva dni len pre seba. Bez Landa, tímu, hovorov od druhých ľudí a kamošov. Konečne som vypla a sústredila som sa na svoje potreby. Počúvala som o čo ma žiada telo. Spánok, oddych, ticho. To žiadalo a ja som mu ho za tie dva dni dopriala. Samozrejme som musela pracovať a všetko čo sa dialo som musela sledovať. Našťastie som si to dokázala tak zariadiť, aby som mohla stráviť pár chvíľ na pláži opaľujúc sa. Opaľovanie zbožňujem zo všetkého najviac Ten pocit, keď mi rozohriate slnko dopadá na horúcu pokožku. Dodávajúc jej vitamín a farbu. Zohrieva ma a obaľuje do jeho teplých rúk, ktoré láskajú moju pokožku. Zbožňujem teplo a nádherné počasie. Idem s letom ruka v ruke.
Malá dovolenka mi skončila v deň, keď prišiel Lando a za ním v tesnom závese Charles s Pierrom. O pár hodín neskôr prišli všetci z tímu a ako prvé sme mali tímovú poradu. Preberieme naše mediálne povinnosti začínajúce vo štvrtok, piatkové tréningy ako aj nasledujúci kvalifikáciu a nedeľný závod. Ak sa objaví problém nachádzame spoločné riešenie. Našťastie je Lando v pohode a problémy ho obchádzajú. Pokiaľ neberiem ako problém, rivalitu jeho a Daniela, ktorú vytvárajú fanúšikovia.
"Ako si sa tu mala sama? Nechýbal som ti?" jemne do mňa drgne Lando kráčajúci vedľa mňa. Výťahy boli obsadené a preto sme sa rozhodli vyšľapať si šieste poschodie po vlastných. Aspoň hodíme reč kým sa dostavíme na našu chodbu.
"Uhádol si." uškrniem sa na neho. "Nechýbal." vyplazím mu detinsky jazyk.
"Prečo musíš byť vždy taká priamočiara? Nemôžeš aspoň zahrať chúďatko a tváriť sa, že som ti chýbal?" štuchne do mňa ramenom načo pokrútim nesúhlasne hlavou.
"Klamanie nie je moja parketa. To vieš."
"Viem to moc dobre. Moje srdce si zažilo s tebou dosť úprimnosti." mierna výčitka v jeho hlase nejde prepočuť. Naše prvé chvíľu spolu mi nikdy nezabudne a vždy mi ich dá vyžrať.
*Pred pár mesiacmi*
Prvý týždeň, ktorý sme spolu trávili bol veľmi nepríjemný. Tváril sa akoby zjedol všetku múdrosť sveta. Neznášala som jeho nepriamy pohľad, ktorým dával najavo, že je nad vecou. Držal si od nás odstup. Veľmi veľký odstup. Komunikoval len so Charlotte. Nedajboh, keď som sa ho niečo spýtala. Držal ústa a neodpovedal. Tváril sa, že neexistujem.
Začínala som mať pocit, že Lando Norris sabotuje každú možnú kandidátku, ktorá by mohla nahradiť jeho súčasnú tlačovú referentku. Po týždni ma to už prestávalo baviť. Bola som nahnevaná, frustrovaná a v malom strese. V strese z neho - jeho pohľadu, ktorým každým opovrhoval.
Týždeň som akceptovala jeho správanie a prehliadala ho. Tvárila som sa, že je len rozrušený. Keď sme sa prehupli do druhého týždňa a jeho správanie sa nezmenilo, vedela som, že vypením. Už ráno som sa zobudila s predtuchou, že sa pohádam. A moje predtuchy nikdy neklamú.
Dnešný deň som mala stráviť s Landom sama. Nadviazať s ním komunikáciu a vybaviť všetky potrebné veci. Akurát mi vyšiel štvrtok. Mediálny deň, ktorý mal veľa zodpovednosti. Všetka zodpovednosť padla na moje ramená. Mala som dohľad Charlotte. Ak by sa niečo vymykalo z pod kontroly zakročila by. Sleduje vždy každú kandidátku, pozorne.
"Dobré ráno Lando." pozdravím ho s úsmevom. V rukách držím podklady pre dnešný mediálny deň, pripravená ho informovať o všetkom. On sa na mňa len očkom pozrie a ďalej sa venuje telefónu, ktorý pre neho znamená viac ako to, že tu sedím a ideme rozoberať vážne veci.
