My Saviour (Stray Kids - Lee Felix)

1.

Prechádzala som sa nočnými ulicami Kórei pritom som sa pozerala na produkty na trhoch. Všetci predajcovia ma poznajú pretože sú veľkí kamaráti s mojou mamou. Vonku bolo príjemné teplo takže som mala na sebe iba krátke biele šaty s kvietkami a okolo pliec som mala prehodenú rifľovú bundu. V ruke som mala tašku plnú jedál a práve som sa chystala zaplatiť. Ale okolo mňa prebehol nejaký neznámy ktorý mi ukradol kabelku,peňaženku s peniazmi ktoré som práve držala v ruke a svojou rýchlosťou sa mu ho ma podarilo zraziť na zem.

Bolestivo som spadla na zadok a moje ruky sa oškreli čím mi ostali nepekné jazvy. Ženy sa rýchlo rozbehli ku mne a chlapi bežali za zlodejom. Bola som na smrť vystrašená a nahnevaná. Jediné,čo mi ostalo bol môj mobil ktorý som si stihla skryť do bundy. V živote sa mi nestalo,aby ma niekto takto prepadol na ulici.

"Si v pohode?" počula som za sebou hlas. Keď som sa otočila,stál za mnou vysoký chalan. Mohol mať okolo 20. Mal blond vlasy ktoré mal zopnuté a menšie vlásky mu padali do očí. Jeho tmavé oči a pehy na lícach som spoznala aj z diaľky.

Na sebe mal čierne nohavice spoločne s čiernymi topánkami. Na vrchu mal čierny crop top a čiernu croptovú vestu ktorá bola zdobená kamienkami. Asi je veľmi bohatý keďže som si všimla že mal Louis Vitton opasok. Na krku mal dve veľké a zlaté retiazky,na ruke zlaté hodinky a náramok a na prstoch kopu prsteňov. Kto je tento človek a čo chce?

"Mhm," prikývla som nemo. Cítila som sa zahanbene v jeho blízkosti. Prišiel ku mne bližšie a kľakol si predo mňa. Jemne sa usmial a pomohol mi vstať.

"Si si istá,že si v poriadku?" pýtal sa a snažil sa so mnou udržať očný kontakt.

"Áno,len som si jemne oškrela lakte a ruky." odpovedala som a ukázala som mu moje ranky.

"Pomôžem Ti s nimi." žmurkol na mňa a zobral ma za ruku. Opätovala som mu hanblivý úsmev a nechala som sa viesť. Prišli sme na parkovisku kde sme si sadli do jeho auta.

"Ďakujem,že si ma zachránil,veľmi si to vážim. Inak,som Penelope." usmiala som sa.

"Nemáš za čo. Ja som Felix." úsmev mi opätoval a začal šoférovať. Zatiaľ,čo on sa sústredil na cestu,ja som pozerala von oknom a snažila sa na neho nepozerať. Volám sa Penelope ale kamaráti ma volajú Penny. Mám čerstvých 18. Bývam s mamou,nevlastným otcom a troma sestrami.

Áno,mám tri sestry. Moji rodičia sa rozviedli keď som mala 6 rokov. S otcom sa stretávam zriedka keďže býva v Austrálii kam ja veľmi nechodím. Mám staršiu sestru Kim ktorá má 21 rokov. Mama si po rozvode s otcom našla priateľa ktorého si vzala a s ktorým má moje dve malé nevlastné sestry - Renesmee (5) a Bella (4 mes.).

Naše sestry majú mená z Twilight ságy. A nie,nie je to náhoda. Ja a Kim totižto obe milujeme Twilight. Preto sme to boli my,ktoré sme našim sestrám vybrali mená. Možno som na to stará ale Edward Cullen bude vždy pre mňa ten najkrajší na svete.

Užívala som si nočnú jazdu niekam do neznáma a pozerala som si naše najväčšie bytovky ktoré boli osvetlené. No pritom som očkom pozerala na neho. Akokeby som ho odniekiaľ poznala ale nebola som si istá,odkiaľ.

"Prepáč,nepoznáme sa odniekiaľ?" spýtala som sa so smiechom a to už sme zastavili na mieste. Vypol motor a pozrel sa na mňa.

"Ja Teba nie,ale Ty mňa možno." uškrnul sa a opäť na mňa žmurkol. Odopla som si pás a kým som sa stihla spamätať,on už bol von. Rýchlymi krokmi som k nemu pristúpila a spoločne sme šli do nejakého bytu. Nevadilo mi,že ma celú cestu držal za ruku. Bola som v siedmom nebi aj keď sme sa poznali sotva pár minút.

"Prepáč,koľko máš rokov? Vyzeráš strašne mlado." zasmiala som sa keď sme boli vo výťahu. Svoj pohľad od mobilu premiestnil na mňa a s uškrnutím sa zasmial.