My Saviour (Stray Kids - Lee Felix)

9.

Zobudila som sa po tom hroznom trasení lietadla. Bála som sa. Keď som otvorila oči,lietadlo bolo hore nohami. Všetci boli podobíjaní a v bezvedomí. Niektorých dokonca pád vyhodil z miesta takže boli po celom lietadle.

Boli sme na nejakom čudnom mieste. Vonku chodili ľudia a autá všetko bolo príliš rýchle. My sme spadli na stred cesty? Moje zmýšľanie mi rozbil fakt na márne kúsky keď som zistila,že sme spadli do niečo,čo vyzeralo ako roklina alebo priekopa. Prekvapilo ma,že obaja piloti boli živí a stáli von.

Okolo lietadla boli policajti a záchranka. Ako som tak pozerala po lietadle,jediná pri vedomí som bola ja. Teda až na dievča,ktoré sedelo niekoľko sedadiel za mnou. Plakalo a bolo totálne v šoku keďže ju policajti vypočúvali a záchranári jej práve oznámili že pádom lietadla jej celá rodina zomrela. Vyšla mi slza pretože mi jej prišlo ľúto ako dopadla.

Vyzerala,že nemá ani 18. A už je sirotou. Hlavou som pootočila aby som sa pozrela v akom stave sú Hyunjin a Felix. Hyunjin bol na tom skoro tak,ako ja. Ostal v rovnakej polohe a na tvári mal pár jaziev.

Felix bol však viac dobitý a keď som ho chytila za ruku,nereagoval. Modlila som sa,aby nedopadol ako väčšina ľudí po páde lietadla.

"Prosím,kto je živý,vyjdite von z lietadla aby záchranári mali priestor na vynášanie zranených." ozval sa pilotov hlas. Opatrne som sa postavila keďže sa mi zasekla noha medzi sedadlami a dosť mi krvácala. Ja,to dievča a ešte pár starších ľudí sme vyšli von. Mala som pravdu. Naše lietadlo spadlo rovno do priekopy z ktorej som nemohla vyjsť.

Pomohol mi však mladý policajt. A bol naozaj veľmi pekný. Penelope,spamätaj sa! Máš predsa Felixa! kričala som sama na seba. Vyčerpane som si sadla na voľný priestor na chodníku a pozerala som sa,ako vynášajú zranených ale aj mŕtvych.

Bolelo ma to. Aj keď som ich nepoznala,prišlo mi ich ľúto. Na ramenách mi pristála teplá deka a neskôr ma obkľúčili záchranári a policajti.

"Ste nejako zranená?" spýtal sa ma starší záchranár a ja som mu ukázala moju zranenú a krvavú nohu. On sa zohol a začal mi ju ošetrovať.

"Máte v tom lietadle niekoho?" pridal sa do debaty policajt.

"Mám tam kamarátov." zašepkala som a zvyšní dvaja záchranári šli dovnútra. Zatiaľ čo ma jeden ošetroval,policajt ma vypočúval a kládol mi rôzne otázky. Keď odišli,vytiahla som mobil a zavolala som Chanovi.

"Áno,Penny?" zodvihol s úsmevom.

"Chan? Prídeš pre mňa?" spýtala som sa a začali sa mi liať slzy keď po vyše polhodine vynášania som nikde nevidela Felixa.

"Kde si? A prečo plačeš?" zaujímal sa.

"Lebo sa s nami zrútilo lietadlo." vysvetlila som a začala som plakať.

"Preboha. Vieš mi povedať,kde sa nachádzate?" spýtal sa vystrašene. Postavila som sa a zúfalo som začala hľadať niečo,podľa čoho by som zistila,kde sme.

"V Busane. Sme v Busane." povedala som keď som uvidela niekoľko budov vedľa seba.

"Jasné. Už utekám. Len ma čakaj a nikam nechoď." povedal rýchlo a zrušil hovor. Telefón som si dala do vrecka a viac som sa prikryla dekou. Slzy sa mi liali viac a viac lebo nikde som nevidela chlapcov. Po pár minútach som uvidela,ako vychádza pomalými krokmi Hyunjin.

"Si v poriadku?" spýtala som sa ho keď ku mne prišiel. Vyzeral presne ako ja. Dokonca sme mali aj rovnaké zranenia. Prikývol.

"Kde je Felix?" dodala som a začala som doslova,revať.