My Saviour (Stray Kids - Lee Felix)

10.

"Som rád,že už sa všetko vyjasnilo a že je všetko v poriadku." usmial sa Lee Know keď som mu na druhý deň pomáhala variť obed.

"Aj ja," povedala som tajomne.

"Penny,deje sa niečo? Už druhý deň sa chováš nejako divne." povedal podozrivo a položil mi ruku na čelo.

"Som v poriadku. Potrebujem len oddych." klamala som a falošne som sa usmiala.

"Nemusíš mi už pomáhať. Aj tak som vďačný za to,že mi aspoň niekto s niečím pomohol a nie som na to sám." ďakovne sa usmial.

"Ja rada varím a pomáham a chcela som variť každý deň lebo určite si unavený a musí Ťa niekto vystriedať." usmiala som sa jemne.

"Nie,mojou úlohou je variť. Ty si len sadni a seď." ohriakne ma a za ramená ma dá sadnúť na stoličku. Dvere sa otvorili a v nich stál Chan. Ako ste si už stihli všimnúť,chlapci nepoznajú slovo klopanie.

"Ahojte," pozdravil sa s úsmevom a prišiel k nám.

"Môžme ísť pozerať tie byty?" dodal smerom na mňa.

"Ja som pripravená." usmiala som sa jemne a falošne.

"Počkaj,Chan,nechajme to na inokedy." zašepkal Lee Know a ja som mu venovala pohľad 'nerieš ma'.

"Prečo? Kto si znovu rozmyslel?" nechápal Chan.

"Penny nevyzerá dobre. Od rána je nejaká tichá a niečo s ňou je." vysvetlí Lee Know a ja ho zabijem pohľadom.

"Čo sa deje? Je to kvôli tomu sťahovaniu?" spýta sa Chan.

"Nie,ja som za aby tu Hyunjin býval. Veď už spolu vychádzame." zasmiala som sa bolestivo.

"Tak potom kvôli včerajšej hádke alebo máte nejaké problémy vo vzťahu?" pýta sa a ja iba v duchu pretáčam očami.

"Nie. Len ma bolí hlava tak si idem ľahnúť. Ale ďakujem za Váš záujem." usmiala som sa unavene a odišla som do izby. Felixovi už je lepšie a odkedy sa zobudil,nebol ani raz so mnou keďže stále je v niekoho izbe. Unavene som si sadla na posteľ a vyčerpane som vzdychala. Na dvere sa ozval klepot a neskôr sa vo dverách objavil Hyunjin.

"Si tu sama?" spýtal sa a nazrel do izby.

"Veď vidíš,nie?" zasmiala som sa a ukázala som okolo seba. Usmial sa a prišiel si sadnúť ku mne.

"Penny,ja...musíme to chalanom povedať. Neudržím to v sebe a hlavne nemôžeš klamať Felixovi." začne a ja záporne krútim hlavou. Keďže je druhý deň,už sme sa stihli bozkávať druhýkrát.

"Nie,nemôžeme. Chlapci na mňa budú nahnevaní a Felix sa so mnou rozíde." hovorím a z očí mi vyjdu slzy.

"Prečo by na Teba mali byť chalani nahnevaní? Ja Vám kazím vzťah a Ty za to nemôžeš." presviedčal ma a chytil ma za koleno.

"Hyunjin,prosím,ešte s tým počkajme. Ja mu to musím povedať nejak pomaly a opatrne." povedala som a pozerala som sa do zeme.

"Nemôžme ďalej čakať. Buď mu to poviem alebo budem mať čím väčšiu túžbu robiť to stále." zašepká a chytí ma za líce že ma ide bozkávať. Do izby príde Felix a nachytá nás.

"Volajú Ťa chalani." povie na Hyunjina a ukáže na chalanov. Hyunjin mi venuje úsmev a neskôr odíde. Postavím sa.

"Nejdeme my aj za ním? To sťahovanie sa týka aj Teba." zahovorím to a chcem rýchlo odísť ale vráti ma späť za rameno. Je mi jasné,že to všetko počul a hlavne videl.