My Saviour (Stray Kids - Lee Felix)

19.

Zobudila som sa presne na budík. Akurát som bola veľmi unavená preto som vypla budík a pokračovala som v spánku. Ďalej som však spať nemohla. Ľahla som si na chrbát a pozerala som sa na Hyunjina ktorý ticho spal. Rozhodla som sa vstať a začala som sa obliekať.

"Dobré ránko," ozvalo sa za mnou. Hyunjin na mňa pozeral v zrkadle.

"Ty už si hore? Kam ideš tak skoro?" pýtal sa sexy tónom a pritiahol si ma k sebe za tričko.

"Hyunjin,je týždeň. A ja mám školu. Tak mi dovoľ,aby som nemeškala." zamrmlala som a odtiahla som sa. Nechápavo skrčil obočie a postavil sa. Zo zeme zobral oblečenie a začal sa obliekať.

"Prečo si taká? Spravil som niečo?" spýtal sa a v očiach som videla smútok.

"Nie,Ty nič ale ja. Spravila som obrovskú chybu a pochybujem,že mi po nej Felix odpustí." povedala som a on si ma otočil k sebe.

"Nepáčilo sa Ti to?" spýtal sa a prinútil ma pozrieť sa mu do očí.

"Hyunjin,to všetko bola chyba. Nevravím,že nie si pekný ale Teba si zaslúži June a navyše ja milujem Felixa a chcem o neho bojovať." zašepkala som a on sa odtiahol.

"Takže chyba? A miluješ ho aj napriek tomu,že Ťa poslal k vode? Urobil niečo čo by ja som v živote neurobil!" zvýšil hlas.

"Mal na to právo. A úprimne,keby si bol na jeho mieste Ty tiež to spravíš." stále som šepkala a pomaly som začínala plakať.

"Fajn,ak to tak chceš tak ja Ti dám pokoj. Zmiznem Ti zo života a už nikdy o mne nebudeš počuť." zamrmlal a zobral si tričko.

"Hyunjin,zle si ma pochopil." snažila som sa ho zastaviť ale on s hnevom opustil moju izbu a aj dom. Keď som sa obliekla,bez chuti som sa vybrala do školy. Najradšej by som tam nešla po tom všetkom čo sa dnes stalo.

"Počúvaš nás?" drgla do mňa Tiana keď sme cez prestávku sedeli na chodbe a rozprávali sa. No,rozprávali sa iba ony keďže ja som bola celý čas na mobile a snažila som sa napísať Hyunjinovi.

"Hm?" vrátila som sa späť do reality.

"S kým si toľko vypisuješ?" spýtala sa Chloe podozrivo a snažila sa mi nahliadnuť do mobilu.

"Veď ju nechajte. Určite jej píše Felix že mu chýba." usmiala sa Jenna nadšene. Opätovala som jej jemny úsmev a ďalej som sa venovala mobilu. Kiežby mala pravdu. Celý deň som všade chodila a sedela s telefónom v ruke. Nielen že ma ignoroval Felix ale dokonca aj Hyunjin. Ako tak dni ubiehali,nakoniec za mnou opäť prišiel Hyunjin.

Nejako sme si to vysvetlili a ja som to s ním skúsila. Netrvalo dlho a bol tu deň D,moja maturita. Od rána som bola veľmi nervózna. Na sebe som mala modrý 'turban' a na hlave čiapku ktorá symbolizuje maturitu.

"Ahoj,drahá," pozdravil ma Hyunjin a pobozkal ma. V obleku vyzeral úžasne.

"Ahoj. Som rada,že si ma v tom nenechal." usmiala som sa a nadšene som ho objala.

"Mám pre Teba prekvapenie." uškrnul sa a tajomne ma chytil za ruky.

"Oh bože. Mám sa báť?" spýtala som sa so smiechom. Keď sa odstúpil,stáli za ním zvyšok SKZ. Ale bez Felixa.

"Ahoj," pozdravili sa mi a všetci ma objali.

"Som rada,že ste prišli aj keď som Vás tu nečakala." zasmiala som sa nervózne.

"Je nás tu síce o jedného menej keďže Felix trucoval a odmietol prísť ale to neznamená,že by sme neprišli bez neho." usmial sa Changbin a všimla som si,že všetci sú v oblekoch. Náramne im to seklo.