My Saviour (Stray Kids - Lee Felix)

20.

Stále sme stáli pred domom a bozkávali sa. Bola som nesmierne šťastná. Keďže sme mali nedostatok kyslíka,boli sme nútení odtiahnuť sa od seba.

"Odpustíš mi?" spýtala som sa opatrne a ustúpila som o krok dozadu. Pozrel na mňa a s úsmevom prikývol na znak súhlasu. Usmiala som sa na neho tiež keď ma k sebe pritiahol a opäť ma pobozkal. Chytili sme sa za ruky a vybrali sme sa dovnútra.

"Au!" zakričal Han keď sme otvorili dvere a ako drama Queen sa hodil na zem.

"Tak Ti treba. Nemáš stáť vo dverách." zamrmlal Chan keď prišiel na chodbu a uvidel,čo sa stalo.

"Už ste v poriadku?" dodal na naše spojené ruky. Obaja sme prikývli na znak súhlasu.

"Dúfam,že už Vás nikto nerozdelí." usmial sa Changbin nadšene.

"Hlavne nie ten." zašepkal Lee Know a ukázal na izbu v ktorej bol Hyunjin. Všetci sme ostali ticho a počuli sme iba,ako Hyunjin a nejaké dievča strašne kričia. Všetkým nám došlo,čo asi robia.

"Bože môj," zamrmlal Felix a pretočil očami.

"O chvíľu sa k nim pridáte." uškrnul sa Han na čo sme sa obaja začervenali.

"Dal si mi kufor do izby?" spýtala som sa Chana a on prikývol. Na nič som nečakala a odišla som do izby vybaľovať sa.

"Chýbala si mi," zašepkal a objal ma zozadu. A tak sme stáli pred zrkadlom v objatí a s veľkým úsmevom na tvárach.

"Inak,prečo máš inú farbu vlasov?" začala som sa a otočila som sa k nemu.

"Ja viem,vyzerá to hrozne." zamrmlale otrávene.

"Nie,vyzeráš strašne super. Konečne mám príležitosť vidieť Ťa v nich aj naživo." uškrnula som sa.

"Mne sa to nepáči. Aj tak si to jedného dňa opäť prefarbím na blond. Nikdy sa mi moja prirodzená farba nepáčila." zavzdychá a sadne si na posteľ.

"Čokoľvek si na seba dáš,vždy v tom budeš vyzerať úžasne." zašepkala som a kútikmi jeho úst myklo do úsmevu.

"Aj tak som to nechcel ja." povie a ja sa na neho nechápavo pozriem.

"Prehral som stávku. Stavili sme sa s chlapcami ako dlho Vám to s Hyunjinom vydrží. Chlapci vsadili na to,že Vám to vydrží mesiac ale ja som dal že spolu vydržíte viac ako my dvaja. A keďže som prehral,toto bol trest." vysvetlil a ukázal na svoje vlasy.

"Ty si si naozaj myslel,že budem s Hyunjinom dlhšie ako s Tebou? A že ma s ním bude čakať šťastie?" spýtala som sa a prišla som bližšie. Pozrel na mňa a so sklamaným pohľadom prikývol.

"Fakt neviem,čo Ťa to napadlo. Naozaj bol Hyunjin iba náplasť na rany po rozchode. A navyše nie je môj typ." dodala som a sadla som si na jeho koleno.

"Prepáč. Ja ani neviem,čím som rozmýšľal." ospravedlní sa a pozrie sa do zeme.

"Nemáš sa za čo ospravedlňovať. To ja Ti dlžím ospravedlnenie. Nechala som sa zblbnúť Hyunjinom a čakala som,že ma s ním bude čakať šťastie. Prepáč,že som Ťa podviedla a zlomila Ti srdce." zašepkala som poslednú vetu a skoro som začala plakať.

"Zabudnime na to. Dôležité je to,že teraz sme opäť spolu." zašepká tiež a chytí ma za ruku. Usmejem sa a hlavu si položím na jeho rameno.

"Je pre mňa ťažké zabudnúť ale dokážem Ti odpustiť." dodal a venoval mi bozk do vlasov. Začali sme sa opäť bozkávať ale nejako sme neudržali rovnováhu keďže sme obaja spadli na posteľ a ja som na ňom ostala ležať.