My Saviour (Stray Kids - Lee Felix)

17.

Ubehli tri týždne od môjho bozku s Hyunjinom. A vlastne aj tri týždne od tej strašnej tragédie. Ako to všetko celé dopadlo? 'Podarilo' sa mi dokonca vyspať sa s Hyunjinom. Nakoniec sme sa dohodli,že na to zabudneme a bude to naše malé tajomstvo.

Dnes je ten deň,kedy ide Felix po troch týždňoch z nemocnice domov. Celé tri týždne som pri ňom trávila čas. Jeho stav je v norme akurát jeho pamäť sa nikam neposunula. Už sa naučil nielen moje meno ale aj meno I.N a Hana ktorých si predtým nepamätal. Na udalosti s nami si však nepamätá.

Preto sme sa všetci podieľali na videu do ktorého sme zakomponovali všetky ich videá a takisto aj tie naše. Bola to hlavne moja iniciatíva. Chlapci súhlasili. Chan,Han a Changbin šli pre Felixa do nemocnice. Neviem,prečo s nimi išiel aj Han.

Naozaj sa všade pchá. Lee Know sa zmenil na 'normálneho' akým bol predtým. On a Seungmin mi v posledných dňoch dosť pomohli. Dokonca som sa skamarátila s Beau. Naozaj nie je až taká zlá.

"Už sú tu," pribehol do kuchyne I.N. Môj stres a strach sa znásobil. Ani neviem,čoho sa tak veľmi bojím. Asi toho,že budem v izbe s človekom,ktorý pozná moje meno ale nepamätá si ma. Znie to zvláštne ale je to pravda.

Postavili sme sa na chodbu vedľa seba a keď sa otvorili dvere,začali sme tlieskať. Felix sa na prvý pohľad zľakol keďže sa chytil za srdce ale neskôr sa začal smiať.

"Wow,taký príchod som nečakal." zasmial sa a my sme opäť začali tlieskať.

"Vitaj doma!" objala ho okolo pásu Renee. Usmial sa a objatie jej opätoval.

"Vitaj doma," zopakoval zvyšok chlapcov a jemne ho objali.

"Dúfam,že sa cítiš dobre." usmiala som sa a tiež som ho objala. Úsmev mi opätoval a prikývol na znak súhlasu.

"Choď si oddýchnuť." potľapkal ho Chan po ramene.

"Oddychu už mám dosť. Radšej chcem tráviť čas s Vami." pretočil očami a vzal si od Chana tašku.

"Budeš s nami tráviť čas. Máme pre Teba prekvapenie." žmurkla som na neho a chytila som ho za ruku.

"Wow,tak na to sa teším." zasmial sa a prišiel ďalej.

"Kde mám izbu?" spýtal sa zmätene a obhliadal sa okolo seba.

"Presne tu," usmiala som sa a ukázala som prstom na dvere oproti nám. Zasmiali sme a neskôr otvoril dvere.

"To je zlaté. Je to Tvojej sestry?" spýtal sa keď v strede postele uvidel plyšáka v tvare kuraťa.

"Nie,to je Tvoj plyšák. S chlapcami máte svoju 'vlastnú' ZOO a všetci máte svoje kostýmy a plyšákov v tvare zvierat ktoré Vás vystihuje alebo máte radi. A Ty máš kura ktoré sa volá Bbokari." vysvetlila som a on zobral do ruky plyšáka.

"A ja mám kura? Z akého dôvodu? Podobám sa na to snáď?" pýtal sa so smiechom.

"Jedna vec je,že si rovnako zlatý ako kura." prišla som bližšie a pohladila som ho. Plyšáka hodil na posteľ a sústredil sa na mňa a môj dotyk.

"A druhá je,že miluješ kura." doplnila som a zasmiala som sa. Pretočil očami ale tiež sa začal smiať.

"Kde je kúpeľňa? Potrebujem si dať sprchu." povedal a odstúpil.

"Keď otvoríš dvere,tak na ľavej strane od našej izby je kúpeľňa." vysvetlila som a on si vybral veci.

"Dúfam,že si pochopil." dodala som zmätene so smiechom na čo sa tiež zasmial. Odprevadila som ho do kúpeľne a neskôr som si sadla k chlapcom pri telke.