My Saviour (Stray Kids - Lee Felix)

24.

Po tom,čo sa Hyunjinovi stalo sa nejako upokojil a teraz leží v našej izbe so mnou v posteli. Nič za tým nehľadajte. Iba tu leží a práve zaspal. Ja už tiež nemám ďaleko od toho,aby som zaspala.

"Ideš s nami na letisko? Felix volal že už priletel." nakukol do izby Han. Pozrela som sa na spiaceho Hyunjina a prikývla som.

"Ja na neho dohliadnem." dodal s úsmevom a vymenili sme si pozície. Na chodbe čakal Chan s ktorým som sa vybrala na letisko.

"Nemal už náhodou priletieť?" spýtala som sa keď som na letisku nikoho nevidela.

"Stojí tam," ukázal Chan do diaľky. Mal pravdu. Niekoľko metrov od nás stál Felix aj s ochrankou. Okolo neho boli novinári a niečo sa ho pýtali. Vyzeral vyrovnane.

"Ideme za ním. Poď." chytil ma Chan za rameno a šli sme za ním. Čakali sme,kým ho dospovedajú a potom odišli. Na nič som nečakala a keď bol iba s ochrankou,hodila som sa mu do objatia.

"Už Ťa nikam nepustím." zašepkala som a nohy som si obmotala okolo jeho pásu. Zasmial sa a pohladil ma po vlasoch.

"Nabudúce už ideš so mnou." zašepkal tiež a venoval mi bozk. Keď som z neho zliezla,privítal sa ešte s Chanom. Zobral mu kufor a odišli sme z letiska. Keď sme prišli domov,začali sme vybavovať pohreb keďže nám došlo,že Hyunjin toho nebude schopný.

"Niekto by jej mohol na tej poslednej rozlúčke zaspievať. Všetci sme ju predsa mali nejako radi a zaslúži si to." navrhol Chan a všetci sme prikývli.

"Môžte spievať všetci. Ja sa budem snažiť Hyunjina nejako udržať." usmiala som sa ale to by nebol Felix keby so mnou nesúhlasil.

"No nie. K Tebe a Kim musíme ešte niekoho dať lebo keď Hyunjin náhodou spadne,tak ho Vy dve nezdvihnete keďže je ťažký." hovoril a s Chanom si vymenili pohľady.

"Felix má pravdu. Bude s Vami Han." navrhne a chytí Hana za rameno.

"Prečo ja? Ja som mal June rád a chcem jej zaspievať." posmutnel Han.

"Navrhoval by som Minha keďže budeme spievať po anglicky a jemu to ide v angličtine menej lepšie." zdvihol ruku Changbin.

"Súhlasím. Minho nie je zlý." zamyslela sa Kim a ja som prikývla.

"Tak bude Minho." rozhodol Chan a niečo napísal.

"A čo vlastne budeme spievať?" spýtal sa Han.

"To nevieme. Musíme sa to spýtať Hyunjina." mykol plecami Chan.

"Si normálny? Videl si,v akom je stave? Takto Ti to určite nepovie." smial sa Changbin.

"Ja to od neho nejako zistím." žmurkla som a Chan mi poslal vzdušnú pusu.

"Ahojte. Čo riešite?" prišli k nám Seungmin a I.N

"Vybavujeme pohreb June." vysvetlila som. I.N sa zatváril ľutostivo ale Seungmin pretočil očami.

"Seungmin,čo máš za problém? Zase?" spýtal sa ho Chan otrávene.

"Nič ja len že som ju veľmi nemusel." zamrmlal.

"Tak toto nech Ti ani nenapadne hovoriť buď pred Hyunjinom alebo zajtra na pohrebe." pohrozil mu prstom Chan na čo Seungmin opäť pretočil očami. Pohreb sme vybavovali asi do pol jedenástej keď sme sa vybrali spať. Ráno sme všetci,okrem Seungmina,boli hore už od 7mej.

"Kim Seungmin! Ale už aj vstaň! Bol som tu pred piatimi minútami a sľúbil si,že vstaneš!" počula som ako po ňom kričí Chan. Všetci sme už hore a sme už aj oblečení. Seungmin sa ako vždy musí chodiť ako malé decko.