My Saviour (Stray Kids - Lee Felix)

29.

A three weeks later

Práve včera sme sa vrátili zo svadobnej cesty. Ešte stále som si nezvykla byť vydatá. Je to divné. Predtým boli iba oslovenie ako 'slečna' alebo ma volali mojim starým priezviskom. Teraz som pre všetkých 'pani Lee'.

Ale nesťažujem si lebo som šťastná. Všetko je také,ako som si predstavovala. Prežívam s Felixom obrovské šťastie a chcem,aby to tak ostalo. Tehotná zatiaľ nie som ale stále sa snažíme. Aj keď už istý čas mi je dosť zle a nedostala som svoje dni.

"Ahoj,ako sa cítiš?" vošiel do izby Felix keď som ležala na posteli.

"Bolí ma žalúdok a aj hlava. Ale asi dobre." povedala som a zavrela som oči.

"Si celá bledá. Nepáči sa mi to." kľakol si k posteli a ja som ho chytila za ruku.

"Myslíš,že už to vyšlo?" zašepkala som tajomne a otočila som sa tvárou k nemu.

"Cítiš niečo?" spýtal sa prekvapene a na jeho tvári sa objavil jemný úsmev.

"Ja neviem. Ale cítim,že to vyšlo." povedala som pyšne a tiež som sa jemne usmiala.

"Nad čím premýšľaš?" chytil ma za stehno keď som bola pár minút ticho.

"Ja len,tešil by si sa ak by to vyšlo?" spýtala som sa opatrne a stlačila som mu ruku.

"To sa pýtaš alebo to vieš? Bože,Penny,snažíme sa už vyše rok. Je to samozrejmé!" zakričí nadšene a postaví sa na nohy.

"Dobre,počkaj ma tu." uškrnula som sa a odišla som do kúpeľne. Vybrala som tehotenský test a spravila som si ho. Počkala som päť minút a potom som ho vybrala. Na nič som nečakala a utekala som za Felixom. Keďže bol otočený chrbtom,objala som ho zozadu.

"Nečakal som to." myklo ním od ľaku a otočil sa ku mne. So slzami v očiach som mu podala test.

"Počkaj,čo?" nechápal a začal si ho otáčať dookola.

"Budeme mať bábätko." zašepkala som a chytila som ho za ruky.

"Takže to vyšlo?" spýtal sa a do očí mu nabehli slzy. S úsmevom som prikývla.

"Konečne!" zakričal nadšene a začal so mnou točiť vo vzduchu. Všetci sa z tejto noviny tešili. A o to viac,keď mi to aj lekár potvrdil. Po roku snaženia sa nám konečne podarilo počať. Neviem,kto z nás dvoch sa viac tešil.

Ale jednoznačne to bol Felix. A ja som za to bola vďačná. Zakaždým,keď som spomenula malé,sa mu rozžiarili oči. Ale ako hovorím,tešil sa viac než ja. Ako tak čas utekal bola som v piatom mesiaci.

"Máme pripravené všetko na baby shower?" spýtala som sa a pohladila som sa po brušku.

"Všetko je na svojom mieste." usmial sa a podišiel ku mne. Keďže moja sestra a Chan nerobili baby shower pri ktorom sa zisťuje pohlavie,spravili sme to my.

"Bože si strašne krásna. To bruško Ti neskutočne pristane." dodal a pohladil ma po ňom.

"Nemôžeme mať dieťa každý rok? Strašne ma to priťahuje." zašepkal a ja som sa začervenala.