My Saviour (Stray Kids - Lee Felix)

21.

Ráno som sa zobudila na to,že Kkami,Hyunjinov pes strašne brechal. Nechápala som,prečo to robil. Doteraz bol tak ticho,že som ani nevedela,že je tu. Chcela som ísť ďalej spať ale nemohla som pretože jeho brechot sa stupňoval.

"Ako ja toho psa nenávidím. Jedného dňa ho dám vykastrovať." povzdychol si Felix zatiaľ čo mal stále zavreté oči.

"Prestaň. Veď Ty máš predsa rád zvieratká." smiala som sa a on ma objal.

"Uhm,hlavne toho besného psa." zamrmlal a snažil sa zaspať. Natiahla som sa pre mobil na nočnom stolíku aby som sa pozrela koľko je hodín. Bolo pár minút po ôsmej hodine. Opatrne som sa nadvihla a z postele som vstala.

"Poď ešte spať." zamrmlal nespokojne Felix a snažil sa ma zastaviť.

"Veď Ty ešte spi." smiala som sa a začala som sa obliekať.

"Kam ideš tak skoro? Dnes je sobota." povedal už nahlas a zívol si.

"Bella má zajtra narodeniny. Musím ísť kúpiť nejaké darčeky a výzdobu." vysvetlila som a on sa posadil.

"Počkaj na mňa. Idem s Tebou lebo Ti chcem pomôcť." usmial sa a tiež sa začal obliekať.

"Musím ísť ešte za Chanom spýtať sa ho,či tu zajtra môže byť oslava. Možno mi to nedovolí." poviem a na poslednej vete sa uškrniem.

"Pochybujem. Chalani Teba a Tvoje sestry milujú." venoval mi úsmev a prišiel ku mne.

"Milujú?" nadviazala som a dúfala som,že sa opraví.

"Pardon. Milujeme." zasmial sa a pobozkal ma.

"Počkám Ťa v obývačke." žmurkla som na neho a vybrala som sa do kúpeľne kde som sa dala dokopy. Keď som prišla do obývačky opäť tam sedeli Han a Changbin.

"Nevideli ste Chana?" spýtala som sa ich. Keď obaja prikývli na znak nesúhlasu,zo svojej izby práve vyšiel Chan.

"Hľadala si ma?" spýtal sa a ja som prikývla.

"Zajtra má Bella prvé narodeniny. Mohla by tu byť oslava?" spýtala som sa opatrne aj keď som vedela,že povie áno.

"Pýtaš sa alebo už vieš odpoveď? Samozrejme,že môže byť." zasmial sa a ja som na neho hodila istý úsmev.

"Super,ďakujem. Akurát sa chystám do obchodu kúpiť darčeky a niečo na výzdobu. Nechceš sa zviesť?" spýtala som sa a on začal premýšľať.

"Kim ešte spí tak prečo nie?" usmial sa a spoločne sme prišli do kuchyne.

"Ty máš zajtra narodeniny? Tak to je aké super! Budú tu samé balóny a všetko bude o Tebe." vyšiel zo svojej izby Minho s Bellou na rukách. Tá sa ho držala ako kliešť a s úsmevom na neho pozerala ako jej to rozprával.

"Ďakujem,že sa o ňu opäť staráš Ty. Keď si ju zanedbal tak strašne plakala a až I.N ju dokázal upokojiť." usmiala som sa šťastne a zobrala som si od Chana pohár s čajom.

"To je samozrejmosť. My dvaja sme predsa neoddeliteľná dvojica,že?" prihováral sa k nej detským hlasom a sadol si s ňou na gauč kde Han a Changbin ju začali obdivovať a tiež sa s ňou zhovárať.

"Penny," počula som Renesmee hlas a neskôr ako ku mne pribehla.

"Môžem ísť s Vami do obchodu?" spýtala sa a objala ma okolo pása.

"Nie. Je ešte skoro a Ty tu ostaň s chlapcami. My sme hneď späť." hovorila som jej a hladila som ju po vlasoch.

"Renee,poď,budeme sa hrať." povedal Seungmin a Renesmee sa schovala.