My Saviour (Stray Kids - Lee Felix)

22.

"Mama? Čo tu robíte?" spýtala som sa šokovane keď som vo dverách uvidela moju mamu a môjho otčima.

"Radi Ťa vidíme,Penny." usmeje sa Andreas a chytí mamu za rameno.

"Pustili Vás z väzenia?" pýtam sa stále šokovane.

"Áno. Jednak za dobré správanie a tiež,že má Bella zajtra narodeniny a ja ako matka chcem byť pri tom." usmiala sa a obaja vstúpili do domu.

"Ak by som mala narodeniny ja,nespomenuli by ste si. Ale keď majú narodeniny Kim,Renee alebo Bella tak sa nič nedeje." zamrmlala som a pretočila som očami.

"O čom to hovoríš,Penny?" spýtala sa a nechápavo na mňa hľadela.

"O tom,že som ja u Vás vždy bola prehliadnutá. Nikdy som od Vás nepočula žiadne ďakujem." zašepkala som a do očí mi nabehli slzy. Mama sa na mňa ľutostivo pozrela ale ostala ticho.

"Kto prišiel?" prišiel na chodbu Felix. Mama sa na neho prekvapene pozrela a usmiala sa.

"Dobrý. Vitajte doma z väzenia." dodal Felix a s mojou mamou si vymenil objatie.

"Ďakujeme. Vidíš,takéto privítanie som si predstavovala." ukáže na neho mama na čo ja iba prikývnem na znak súhlasu.

"A to je Tvoj priateľ? Nevedela som,že niekoho máš." dodala a stále na neho prekvapene hľadela.

"Áno. Bol so mnou aj pri Vás vo väzení ale asi ste ho nevideli. A nemôžem byť do konca života slobodná." usmiala som sa falošne.

"Samozrejme,ja nič nehovorím. Veď ja som v Tvojom veku ležala s Kim v pôrodnici." zasmiala sa. Keď sa začali zoznamovať,mama a Andreas odišli do obývačky.

"Pomôž mi. Nechcem ich tu." zašepkala som Felixovi a hlavu som vyčerpane zaborila do jeho hrude.

"Neboj sa. To zvládneme." zasmial sa a pohladil ma po vlasoch. Darovala som mu neistý úsmev a spolu sme sa vybrali za ostatnými.

"Penny,prečo tu býva tak veľa chlapcov?" zaujímala sa mama.

"Lebo ja a moji kamaráti máme skupinu." ozval sa Felix.

"Skupinu?" zhrozila sa mama.

"Áno. Je v tom nejaký problém?" pridal sa do debaty Minho.

"Nie je. Mame to nevadí." usmiala som sa na ňu falošne.

"A koľko ste už vlastne spolu?" ukázala na nás mama.

"Už to bol rok." usmial sa Felix pyšne.

"To je krásne. A neplánujete sa zobrať? Rada by som bola babička alebo aspoň šla na svadbu." zasmiala sa mama trápne. Pretočila som očami.

"A Kim je kde? Alebo tu nebýva?" zaujímala sa keď sa pozrela okolo.

"Je u seba. Idem pre ňu." postavila som sa a vybrala som sa do Chanovej izby. Zaklopala som a neskôr som opatrne otvorila. Kim sedela na posteli a zohínala sa nad zemou. Oproti nej stál Chan a držal jej vlasy.

"Kim? Prišla mama a chce Ťa vidieť." povedala som a ona sa na mňa otočila.

"Preboha,čo sa Ti stalo?" zľakla som sa keď okolie jej úst mala žlté.

"Zvracala som. Za celé dva mesiace mi začnú nevoľnosti až teraz." zamrmlala a začala plakať.

"A že prišla mama? Pustili ich snáď?" pýtala sa ďalej.

"Je tu kvôli Belle." vysvetlila som a ona chápavo prikývla.

"Nechaj to tak. Choď za mamou a ja to poutieram." povedal Chan keď na zemi bola kaluž od zvratkov. Kim si utrela ústa,upravila sa a Chanovi venovala úsmev. Chytila som ju za ruku a spoločne sme šli za mamou.