My Saviour (Stray Kids - Lee Felix)

4.

Zobudila som sa o niekoľko hodín neskôr. Podľa všetkého už bol večer keďže vonku bola tma. Pozrela som sa na hodinky ktoré mi to potvrdili. Ukazovali presne pár minút po pol šiestej. Pretrela som si oči a rukou som si prehrabla vlasy.

Pomaly som sa vytratila z postele keďže Felix ešte spal. Viac som ho prikryla a ostala som sedieť na posteli. Oprela som sa o čelo jeho postele a začala som ho jemne hladiť. Bol strašne pekný keď spal. Vlastne,on je pekný aj keď je hore.

Začala som si uvedomovať jednu vec. Takú,že sa s ním poznám iba krátko ale zistila som,že sa mi páči. Vždy sa mi páčil. Odkedy Stray Kids fungujú,teda rok 2018 kedy som mala 12,som si všímala iba jeho. Áno,bola som veľký STAY ale zmenili to koronové časy kedy som zabudla,že sú moja najobľúbenejšia kapela.

Nechcem povedať,že som od tej doby zabudla že existujú pretože by to bolo veľmi kruté. Vrátila som sa k nim v roku 2021 keď vydali Christmas EveL. Len tak som sa pozerala do blba pričom som ho hladila a ako debil sa nad spomienkami usmievala. Ani som si nevšimla že už sa zobudil.

"Dlho sa na mňa pozeráš?" vyrušil ma z môjho premýšľania.

"Nie. Je to iba chvíľka." vrátila som sa späť a prestala som sa usmievať.

"Čo si robila? Vyzerala si dosť zamyslene." zaujíma sa a opatrne si sadne.

"Nad koncertom." vymyslela som si a pozrela som sa do zeme. Radšej mu budem klamať ako mu mám povedať to,že som rozmýšľala nad ním.

"Máš strach? Ak áno,nemáš sa čoho báť. Ty to dokážeš ja Ti verím." usmial sa a preplietol si so mnou prsty. Keď som chcela niečo povedať,do izby vošiel Chan.

"Tak ako sa cítiš?" spýtal sa a sadol si na posteľ.

"Ešte mám bolesti ale je mi fajn." jemne sa usmial.

"Nevyzeráš už na to,žeby si mal teplotu." zavtipkuje Chan a chytí ho za čelo.

"To nie ale je mi dosť horúco. Potrebujem si dať sprchu." povedal a začal vstávať.

"Penny Ti tam pomôže." postavil sa Chan a žmurkol na mňa. Ja som dá usmiala a žmurknutie som mu opätovala. Pomohla som mu vstať a neskôr som ho odviedla do kúpeľne.

"Si pripravená na zajtrajšok?" spýtal sa ma Seungmin a ja som si prišla sadnúť k nim na sedačku.

"Úprimne? Fyzicky áno ale psychicky celkom nie." zasmiala som sa nervózne.

"Kde si sa vlastne naučila spievať?" pridal sa do debaty I.N.

"No,keď som mala 14 tak sa moja mama druhýkrát vydala za môjho otčíma. A keďže moja mama je veľkou fanynkou Bruna Marsa zaspievala som jej It Will Rain. A prekvapivo,všetkým sa to páčilo." vysvetlila som s úsmevom na čo chlapci s úsmevom chápavo prikývla.

"Penny," začal Chan vážne a sadol si vedľa mňa. Hodila som na neho zvedavý pohľad.

"Myslím,že sa Felix zamiloval." pošepkal ale keďže som nechápala pohľadom ukázal na mňa.

"Neexistuje. Na svete je 7 miliárd dievčat a je dosť malá šanca na to,aby sa práve on do mňa zamiloval. Taká slávna a talentovaná celebrita nemôže zakopnúť o takú ničotu akou som ja." zasmiala som sa ale chlapci na mňa hodili vážny pohľad.

"Nebuď skromná,Penny. Naozaj vidíme že sa mu páčiš." usmial sa na mňa Changbin.

"Ja nie som skromná ja iba vravím pravdu. Má na viac ako na mňa. Ja som nikto. So mnou by fakt nebol šťastný. A úprimne? Chová sa pri mne ako kamarát. Nevyzerá na to,aby niečo ku mne cítil." poslednú vetu som zašepkala a do očí mi nabehli slzy.