My Saviour (Stray Kids - Lee Felix)

11.

Lietadlo z Austrálie práve pristálo v Kórei. Preto sa ľudia začali schádzať a nastupovať do neho. Ja už by som bola aj nastúpená ale počula som svoje meno. Keď som sa otočila,za mnou stál vydýchaný Chan a Felix.

"Penny,zbláznila si sa? Kam ideš?" pýtal sa Chan a chytil ma za obe ramená.

"Felix ma tu nechce. Takže idem preč. A robím to aj pre dobro Hyunjina aby som ho nedráždila a aj pre Vás všetkých." vysvetlila a chcela som odísť ale Chan ma chytil naspäť.

"Nikam nepôjdeš. To,že Ťa tu Felix nechce neznamená,že Ťa nechceme aj my." tvrdil a kým som sa stihla spamätať,behal s mojím kufrom do auta.

"Chan! Ja musím odísť!" kričala som na celé letisko ale on ma nepočúval. Ostala som tam stáť v tichu s Felixom. Zatiaľ čo sa na mňa ticho pozeral,pohľad som mala sklopený na mojich topánkach.

"Ja-" začne a ja sa na neho pozriem.

"Nemyslel som to tak. Nakoniec mi to Hyunjin vysvetlil a chalani ma presviedčali aby som veril Tebe. A mala si pravdu. Hyunjin si to všetko vymyslel." pokračuje a ja sa zasmejem.

"Neskoro. Ja už aj tak chcem odísť." zašepkala som a otočila som na odchod ale chytil ma za zápästie.

"Nechoď." zašepkal prosebne.

"Prečo? Sám si ma chcel poslať preč." zasmejem sa ranene.

"To áno ale ľutujem to. Nechoď preč." presviedča ma a stlačí mi ruku ešte silnejšie.

"Teda,sila z taekwonda Ti ešte ostala." podotknem a darujem mu pohľad aby ma pustil.

"Prepáč," zasmeje sa a ruku mi pustí. Medzitým k nám dobehne aj Chan.

"Vraj chceš odísť z kapely." nadviaže a obaja na mňa nepríjemne hľadí.

"Nebude to mať zmysel keďže odchádzam. A navyše už som podpísala aj zmluvu." pousmiala som sa a ukázala som na papier v ruke. Chan ho zobral a začal ho trhať.

"Čo to robíš? Bolo to oficiálne!" kričala som nahnevane.

"Už nie je. A Ty sa pochlap a ospravedlň sa jej tak,ako sa patrí." otočil sa prísne na Felixa.

"Nemusí. Ja už som na odchode." zamrmlala a bola som na odchode keď si ma k sebe pritiahol a pobozkal ma. Pozerala sa na nás polovica letiska preto som sa jemne odtiahla ale celý bozk som sa usmievala.

"Chýbala si mi," zašepká a naše čela sa oprú.

"Aj Ty mne. A konečne sa nehneváš." tiež som zašepkala a objala som ho.

"Keď už ste konečne opäť spolu,môžme sa vrátiť domov a konečne začať preberať tie byty. Lebo za celé dva dni ma s tým skoro všetci poslali do riti." usmieva sa Chan a oboch nás chytí za ramená.

"Ale veď ja som chcela ale Lee Know mi to nedovolil. Je to dobrák ale niekedy sa chová ako matka pretože mu ide iba o moje zdravie." pretočila som očami so smiechom.

"Nebolo Ti dobre a mali sme o Teba strach." doplnil Chan a Felix mi venoval vystrašený pohľad.

"Je Ti zle?" spýta sa a rýchlo ma chytí za ruku.

"To Ti ďakujem veľmi pekne. On je ešte viac starostlivý ako Lee Know." zašepkala som ironicky na Chana.

"Čo sa stalo počas toho čo sme spolu neboli?" pýta sa stále a pevne ma drží za ruku.

"No,keby si bol pozorný frajer,vieš presne,že jej je zle." smeje sa Chan a Felix iba pretočí očami.

"Nemôžem byť pozorný keďže stále niekto odo mňa niečo chce." zvýši hlas a chystá sa ho zbiť.