Vražda za trest

Epilóg

Po zistení zdrvujúcej pravdy v prípade Alici Grayovej sa Sebastián Gray ešte viac uzavrel a naplno sa začal venovať svojej práci, aby vytesnil zo svojho života voľný čas a rôznorodé myšlienky hlavne na jeho rodinu.

Rozhodol sa brať už každý prípad, ktorý na stanicu prišiel, lebo veril, že všetky prípady boli navzájom prepojené a nechcel nechávať nič na náhodu.

Jedinú blízku spoločnosť mu robila jeho verná pracovná priateľka, detektívka Sylvia Winstonová. A perzský kocúr, ktorého zachránil len deň pred jeho plánovaným utratením v útulku. Rozhodol sa mu dať druhú šancu, lebo dúfal, že raz ju možno dostane aj on a opäť nájde šťastie, o ktoré ho pripravila osoba, ktorej práve najviac dôveroval.

A možno ho zbaví aj myší a potkanov, ktoré by sa v okolí nachádzali.

Liliana Paisley (Grayová), bola na požiadavku jej bývalého manžela Sebastiána Graya, presunutá na liečenie do psychiatrickej liečebne, odkiaľ sa, až po dokonaní určitých procedúr, v súdnom konaní rozhodne, či pôjde do väzby alebo bola naozaj len psychicky narušená a zostane aj v naďalej v liečebni.

S jej bývalým mužom sa videla len raz. A to na súde, kde proti nej Sebastián Gray svedčil.

Súrodenci, Mira Averasi a Gabriel Averasi boli oficiálne zadržaní a dlhodobo uvedení do väzby tri dni po skončení vypočúvania a vyšetrovania. Mira sa priznala ku všetkým vraždám, ktoré boli polícii doteraz známe, no existovali špekulácie, že obetí bolo omnoho viac. Hlavne kvôli chýbajúcej empatie u oboch obvinených.

Súdy ich vyhlásili za sociopatov, u ktorých sa známky násilia začali objavovať kvôli ich minulosti a utrpenia počas detstva. Nevylučuje sa, žeby k takýmto sklonom nemali predispozície už predtým, teda od narodenia, hlavne Gabriel.

Ale práve fyzické násilie a sexuálne obťažovanie na oboch súrodencov a emočné vydieranie od otca, ktoré neskôr Gabriel priznal, určite len napomohlo k tomu, aby konali takéto činy.

Rozhodne by však nemali mať právo sa pohybovať v spoločnosti, kde by mohli obaja pôsobiť ako veľká hrozba pre ľudí okolo ako aj pre samých seba.

Jediný, kto odchádzal z tohto prípadu s dobrou správou bol zrejme poslíček detektíva Graya, Max. Pretože mu detektív dovolil oslovovať ho čisto priezviskom ako ostatným, čo pre mladého začiatočníka bola priveľká pocta. Ale za pomoc pri oboch prípadoch si to zaslúžil a dokonca si získal od detektíva aj menší obdiv. Ale naozaj len malý.

Koniec