Vražda za trest

4. kapitola

Po príchode na miesto činu na nás okamžite skočila skupina vyšetrovateľov, ktorí tu zavádzali ohraničenia, aby sa tam civilisti nepohybovali. Preverili nás a prepustili dovnútra.

Asi dva metre od plotu domu stavali stĺpiky, od ktorých sa tiahli policajné pásky až okolo celej záhrady domu. Nebola priveľká, našťastie. Naozaj sa mi nechcelo zbytočne veľa kráčať, ak by sa aj tak nenašli žiadne dôkazy.

Do tváre mi vial studený októbrový vánok, takže som bol vďačný, keď nás jeden z policajtov zaviedol dnu do domu, kde na nás čakala naozaj prepracovaná scenéria páchateľa.

Už keď sme vchádzali dverami, sa vo vzduchu rozmáhal puch železitej krvi a človeka napínalo. Maxa teda určite. Celý zbledol odkedy prekročil prach dverí. Winstonová odbehla hneď pri príchode za vyšetrovateľmi, ktorí tu boli od kedy suseda od vedľa nahlásila podivné správanie jej psa v okolí domu. Mala preveriť a získať čo najviac informácií z tohto miesta.

Susedu, čo nám podala hlásenie, najprv chceli na policajnej stanici odohnať s tým, že na takéto malichernosti, ako podivné správanie psov, sa polícia nezameriavala a mala by zavolať do útulku, ale keď postaršia žena zostávala aj naďalej neodbytná, prizvali civilnú obhliadku. Až neskôr, keď sa ženine obavy, bohužiaľ, potvrdili, prišla kriminálna polícia.

Dom bol zanedbaný už od pohľadu zvonku, no dnuká to bolo ešte horšie. V tom, čo sme aspoň považovali za kuchyňu, boli naskladané kusy špinavého riadu takmer na každom kúsku nábytku aj na zemi a nová civilizácia plesní už bola v pokročilom štádiu. V dreze stála špinavá, hnedastá voda, ktorá pripomínala prekvapenie v záchode, ktoré príde na človeka s laktózou po jogurte.

Po zemi boli pohodené použité trenky, súdiac z tmavých škvŕn na zadných stranách a žltých škvŕn spredu.

Musel som sa silno brániť, aby som to tu nezačal upratovať už teraz. Všetka tá špina a neporiadok mi nepríjemne dráždili aj nosné dierky. Muselo tu byť toľko nasadaného prachu, že silný alergik by skolaboval po prvom nadýchnutí. Ďalšia mŕtvola by vyšetrovanie len skomplikovala.

Nad hlavami nám bzučala jedna stará žiarovka, ktorá mi pripadala dosť labilná. Tento dom už musel mať svoje zlaté roky odžité.

Vedľa kuchyne bola zrejme spálňa, pretože oproti posteli stála aj dvojmiestna pohovka, na viacerých miestach už potrhaná a v strede sa vynímal obrovský mastný fľak od niečoho, čo som nedokázal identifikovať. A ani som radšej asi nechcel po tom čo som tu už videl.

Podišiel som k rozhádzanej posteli, obliečky taktiež vyzerali, že sa neprali niekoľko týždňov. Na nočnom stolíku stála fľaša s lubrikačným gélom a vedľa nej kus toaletného papiera. Naplo ma, keď som si predstavil, že možno práve na mieste, kde som teraz stál, sa uspokojovala obeť alebo som stál na tom, čo z muža vyšlo.

Pozrel som sa pod nohy, či niekde nezazriem dôkaz, ktorý by ma v tom usvedčil. Namiesto toho spod postele vytŕčal len nejaký časopis, takto som videl len detskú tvár skrivenú v podivnej grimase. Natiahol som si sterilné rukavice a nahol sa preň. Okamžite som to oľutoval.

Detská pornografia. Prezrel som zbežne stránky a na väčšine prevažovali malé dievčatá.

Otras. Bolo mi na zvracanie, ale nemohol som, pretože toto bolo miesto činu. Zbytočne by som tímu narobil viac škody.

S akým chorobným úchylom sme mali „česť" tentokrát? Časopis som spustil na zem a keď dopadol na drevenú dlážku, popod nohy mi prebehlo niečo malé s dlhým chvostom, až som takmer skončil sám na zemi.

Myš!

„Kriste pane!" Zahulákal som na celú izbu až sa ku dverám nahrnuli dvaja policajti, ktorých som nepoznal a Max.

„Čo ste našli, pane?" ozval sa poslíček ako prvý.

Obzrel som sa okolo, či tá malá mrcha zmizla a pokrútil hlavou. „Nechci vedieť. Jedno horšie ako druhé."

Všetci traja ma popohnali zvedavými pohľadmi. O myši sa na dnes nemuseli dozvedieť.

Neznášal som myši a potkany. Boli to otrasné stvorenia. Tak malé, že sa takmer všade nepozorovane votreli a potom znepríjemňovali život. Nech si ich pre mňa za mňa aj niekto choval ako domácich miláčikov, ale odo mňa nech ich držali čo najďalej, lebo som za seba neručil.

Nie žeby som sa ich bál. To vôbec nebol ten dôvod.

Vystrel som a zvýšil tak svoju výšku aj sebavedomie. Ukazovákom som ich namieril pod posteľ kde ležal, teraz už otvorený časopis pre zvrátených a uviedol ich do deja: „Páni, práve sa nachádzame v dome pedofila. Držte si žalúdky, nemyslím, žeby ľudia z forenzného, ktorí prídu vypratávať priestory, by boli nadšení, keby museli navyše čistiť aj vaše zvratky."

Naozaj som nečakal, že obraz, ktorý sa nám naskytne v kúpeľni bude ešte horší ako všetok doterajší puch v dome.

Vošli sme na hlavné miesto činu, kde po dlážke boli ešte stále nie úplne zoschnuté kvapky krvi. Steny krvavý masaker tiež neminul. To najhoršie sa však nachádzalo povesené v strede miestnosti. Alebo skôr on.