Vražda za trest

13. kapitola

Keď sme dorazili na vyšetrovaciu stanicu, vo vzduchu bolo dusno, doslova aj obrazne. Takmer všetci boli zalezení v jednej zasadacej miestnosti, spolu s Takashi. Niečo sa stalo. A nebolo to príjemné. Winstonová s Maxom to tiež museli pocítiť, pretože sa nervózne začali obzerať po prázdnych miestnostiach.

Šéfová k nám všetkým, v momente ako sme vošli sklenenými dverami, podvihla prísny pohľad.

„Na čase Gray a Winstonová. Dávate zlý príklad vášmu poslíčkovi."

„Ospravedlňujem sa, zdržali sme sa na mieste činu, ale zistili sme niečo, čo by mohlo posunúť prí-„

„Dosť, detektív Gray."

Preglgol som až som sa vôbec bál niečo ďalej spýtať, no neudržal som sa. „Čo sa stalo?"

Vyšpúlila na mňa oči, akoby som to mal už dávno vedieť, no napokon odpovedala aspoň krátko a obecne. „Náš páchateľ znova zaútočil."

V periférnom videní som si zľava všimol nepatrný prestup Winstonovej z nohy na nohu. Nikto z nás nečakal, že ďalšia vražda príde tak skoro. Naozaj zrýchľovala tempo. Priam agresívne rýchlo.

„Ak by sme mohli...," začala Winstonová, na čo ju šéfka okamžite uzemnila.

„Zastavte, Winstonová. Napochodujete si tu neskoro a ešte ma idete prerušovať? Toto si nechajte na potom."

„Pardon-" skúsila opäť neúspešne hnedovláska vedľa.

„Už ma neprerušujte. Teraz mám slovo ja. Možno vás preradím k inému kolegovi, aby ste nechytali od Graya zlozvyky."

Samozrejme, že to nespraví, len mala prasknuté nervy.

K Winstonovej zvyčajne nebola takáto chladná, takže ma to prekvapilo rovnako ako Winstonovú. Na jednej strane mi jej bolo ľúto, no niektoré veci si občas príliš brala osobne. Bol som pripravený ju zas celú cestu počúvať v aute o tom čo si šéfka dovoľuje.

Takashi pokračovala: „Najprv vás treba oboznámiť so všetkými novými skutočnosťami tohto miesta činu. Je svojím spôsobom iné a zároveň surovejšie."

Všimol som si, že Winstonová vypla o niečo hruď a podišla predo mňa. Nevzdávala sa a skúšala získať jej pozornosť aj ďalej. „Pani Takashi, myslím, že by bolo vhodnejšie, keby ste si vypočuli nás..."

Šéfka ju však akoby ignorovala a ďalej rečnila svoje, tak som zakročil ja sám. Na toto sme nemali zase čas my.

„Pani Huang Takashi, mrzí ma, že vás prerušujem tentoraz ja, ale nedávate mi na výber a musím. Náš páchateľ je v skutočnosti páchateľka. Ako som to už tvrdil zo začiatku. Teraz na to máme aj teórie a možno priame dôkazy."

Teraz šéfka naozaj spozornela a nechala si svoje nevrlé poznámky pre seba. „Aké dôkazy?"

S Winstonovou aj s poslíčkom som si vymenil pohľady a obaja mi pokývali hlavami. „Myslíme si, že to je sestra Gabriela Averasiho."

Na čele staršej ženy sa vytvorili vrásky a v miestnosti sa spustila vrava. „Toho Gabriela? Toho, čo sa snažíte dolapiť vy už celú večnosť?"

Prikývol som. „Na jednej z fotografií v dome boli všetci spolu s matkou, jedine ich nebohý otec bol z nej surovo odtrhnutý. Matka, Gabriel a jeho sestra. A DNA z miesta činu spred pár dní sa mierne zhoduje s tým jeho, ale žiadny záznam u nás zatiaľ nemá. To však musí znamenať, že majú príbuzenské vzťahy."

Šéfka si nahlas povzdychla a presunula sa ku stolu, odkiaľ vzala papier a napísala naň adresu, ktorý mi podala.

„Zmena plánu. Všetko sa dozviete tam, na novom mieste činu. Teraz musíme nájsť Gabrielovu sestru a neskôr jeho. O to sa postarajú ľudia tu, vy choďte prešetriť miesto činu. Zatiaľ ho stále zabezpečujú, budete sa musieť predstaviť dokladmi, aby vás tam pustili."

Otočila sa . „Všetci sa pripravte a choďte si pre kávu, teraz začíname riešiť dva prípady naraz. Únos a vraždu Alici Grayovej a viacnásobnú vrahyňu násilníkov. Majú medzi sebou možno spojitosť. Nechcem vidieť žiadne flákanie, je vám to všetkým jasné?"

V miestnosti sa strhol ešte väčší hluk a vrava, na to sme sa s Winstonovou a Maxom vytratili von. Prestávalo sa mi to páčiť. Teraz sme mali dolapiť vraždených súrodencov.

A najhoršie na tom bolo, že Gabrielova sestra mohla mať niečo spoločné s celým Aliciným únosom. Dúfal som, že sa naozaj zameriavala len na násilníkov a nie na nevinné deti.