Objavujem sa pri autobuse. Je 15.10 a my dnes cestujeme do Košíc. "Čo si taká nemastná-neslaná?" Opýta sa Samo keď ma zbadá. "Čo?" Pozriem naňho. "Že čo ti je?" Spomalí svoje slova. "Nehovor na mňa jak na kokota. Nič mi nie je." Zamračím sa. "No tak. Veď si moja najlepsia kamarátka. Prestaň mi klamať. Ide o Tomáša?" Chytí ma za rameno. "Jasne že hej. Poslednú týždeň ma ma úplne v prdeli. Nechcem oňho prísť." Oprieť sa mu o hrud. "Moja zlata." Pohladká ma po vlasoch. "Chyba mi. Veď som s ním bola každý deň." Vydychmem. "Som s ním v izbe. Tak môžeš po zápase prísť a porozprávate sa áno moja?" Usmeje sa. "Ďakujem." Vydychnem. Sadnem si do autobusu a čakám či si dakto prisadne alebo nie. "Môžem?" Pozrie na mňa tomas. Len Prikyvnem a ďalej pozerám vonku. Naspäť si zapnem pesničky. Po chvíli teda vyrazíme na cestu. Samozrejme zaspim. Keď sa prebudím stojíme na pumpe. Mne na ramene spí Tomas a jeho ruka je na mojom stehne a pomaly sa pohybuje palácom zo strany na stranu. "Tomi vstavaj sme na pumpe." Pohladkam ho po tvari. Keď otvorí oci rýchlo ruku z mojej nohy vezme. "Prepáč." Postaví sa a odíde. Ja sa ponaťahujem a idem tiež von. "Videla si to?" Objaví sa za mnou samo. "Čo som mala vidieť?" Opýtam sa. "Asi desať minút na teba bez prestania pozeral a Hladkal ťa po stehne. Potom zaspal." Rozžiari sa. "Nič to nebolo." Zakývem hlavou a rozídem sa smerom k pumpe. "Ale no tak. Nebud toľko negatívna." Dobehne ma. "Ok." "Bože Ria prestaň." Šťuchne do mňa. Pretočím očami a idem si po pitie a niečo na zahryznutie. Odskočím si a vraciam sa naspäť do busu. Čo viem ostáva nám ešte nejaká hodina a trištvrte. Sadnem si naspäť a na tablete si pustím seriál ktorý som si doma stiahla. "Môžem znovu k tebe?" Príde tomas. Prikyvnem. Keď sa posadí chvíľu je na telefóne ale nakoniec so mnou sleduje Simpsonovcov tak mu dám jedno sluchatko. Nakoniec si opriem hlavu o jeho rameno a prepletieme si prsty. Tak sledujeme až kým nestojíme pri štadióne. Ideme sa najprv naobedovať a potom na štadión kde máme aj hotel. Zoskupili sme sa že ja, Tomas, bucek, cederle, gajdoš, Mezei, Bubela a Hrnka. "Kam ideme?" Spýtam sa. "Túto kúsok je reštaurácia Zvon. Ešte kým som tu hral tak sme tam často s chalanmi chodili. Varia tam výborne." Odpovie mi Hrnka. Tak teda sa rozídeme za ním. Objavíme sa na hlavnej kde odbočujeme do uličky kde sa nachádza Dana reštaurácia. "Tomas?" Objaví sa u nás čašník. "Čau Roman." Podajú si ruky. "Máte zápas dnes či čo vy tu?" Opýta sa. "Áno hráme dnes. Mas pre nás ôsmich voľný stôl?" Opýta sa Tomas Hrnka. "Pre vas vždy. Máte novú posilu v tíme?" Ukáže na mňa. "Áno áno. To je Ria. Spravuje naše sociálne siete a je to naša super kamarátka." Predstaví ma. "Tak poďte." Ukáže že máme ísť za ním. Tak teda urobíme. Usadí nás k stolu a za chvíľu nám donesie jednalne lístky. "Riuš je ti zima?" Nakloní sa ku mne Tom. "Nie nie." Zakyvem hlavou a trochu si pošuchám ruky. "Na tu mas." Pretiahne si cez hlavu Nitriansku mikinu a podá mi ju. "Ďakujem." Usmejem sa naňho a mikinu si oblečiem. Rukou pomaly zablúdil k tej mojej a preplietol si so mnou malicek. Všetci si povyberame jedlo a pitie. Medzi tým sa Hrnka rozpráva s tým čašníkom. Mne zatiaľ príde správa.
Samo: čo tie ruky???? A mikina?? Ja: to nič Samo: jak nič Ria otvor oci konečne Ja: ja ich mám otvorené. To nič nie je. Urobil by si to aj ty Samo: určite by som ťa chytil za ruku keby som ťa nechcel. Pochop že ťa chce! Ja: nechce samo prestaň. Samo: Ria ja ti jednu natiahnem a netrápi ma že sme na verejnosti Ja: môžeš. Neviem čo ti to pomôže Samo: ty si strašne tvrdohlavá...mas to po ocovi Ja: to vieš jak? Samo: ja som ho poznal bol to náš najväčší fanúšik. Poznal takmer celý tím Ja: aha... Samo: prepáč mi to.. ja viem že ti chyba ale práve musí byt šťastný kde si. Sedíš v reštaurácii v Košiciach so siedmimi hráčmi HK Nitra. Ja: ja viem aj ja som šťastná ale šťastnejšia by som bola keby tu sedí so mnou nikdy by ku mne Tomáša tak blízko nepustil. No samozrejme by som to aj tak urobila a nakoniec by bol ten najšťastnejší otec na svete. Samo: bol skvelý. A ty to mas po ňom. Zanechal tu to najlepšie čo mohol ver mi Ja: viem samo
Donesú nám jedlo takže mu ďalej neodpisujem a rozprávame sa všetci spolu. Tomiho ruka je na mojom stehne a kým nejem mám ruku položenú na tej jeho. Po dvoch hodinách sa vrátime k štadiónu kde sa nachádza aj náš hotel. Na izbe padnem do postele kde hneď zaspim. Jedlo bolo dokonale. "Riušik?" Zaklope Tomas a tým ma zobudí. "Áno?" Utriem si oci. "Si bubala?" Opýta sa. "Áno." Vydychnem. "Ja len že odchádzame už na štadión. Tak aby si vedela." Sadne ku mne. "Počkaj tu len sa oblečiem." Rýchlo vyskočim na nohy a idem sa prezliecť.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Toto je môj fit. "Si krásna." Usmeje sa keď vyjdem. Spolu sa teda premiestníme ku kabínam. Chalani tu pobehujú a rozcvičuju sa. Pripletiem sa ku Samovi. "A ty si?" Opýta sa ma chalan čo hovorí so Samom. "To je Ria. Spravuje naše sociálne siete a je to úplne dokonala fanúšička." Dá mi ruku okolo ramien samo. "Ja som Michal Chovan a toto Antonín Bartos. teší nás Ria." Usmeje sa Michal a obaja ma vtiahnu do objatia. "Počúvaj ty si dospelý mas skúsenosti a ty si puberťák takže tiež. Túto Ria ma menší románik s našim Pobežalom. No a teraz posledný týždeň sa nejak nebavia. A dnes v buse na sebe spali. Držali sa za ruky. A na obede jej dal tomas mikinu plus ju celý čas dral za ruku. Čo poviete na to vy. Ona mi neverí že ju chce." Začne samo. "Moja Mila. Ten chlapec je do teba blázon." Usmeje sa na mňa Mišo. "Bože prestaňte s tým. Nedost že ma s tým doma seru oni ešte aj tu v Košiciach mi budete splietať?" Zakňucim. "Mne to robia tiež ale v tejto chvíli nemôžem nesúhlasiť s Chovym. Je to tak. Ma ťa rad. Videl som vás jak ste sem išli a tak ako sa on na teba pozera som sa ja pozeral na svoju frajerku. Na frajerku pre ktorú by som zniesol celý svet. Viem se my chlapi sme dosť otravný ale v tomto ma samo pravdu." Usmeje sa Tono.
