"Je úplne úžasne vidieť ako ťa tomas miluje." Usmeje sa Sofi keď sa posadíme do reštaurácie. "To fakt? Až tak to je vidieť?" Zasmejem sa. "Všímaš si niekedy ako na teba pozerá?" Zdvihne obočie. "Ani nie." Pozriem sa na nu. "Keď si stala pred zrkadlom. To by si odpadla keby si videla ako mu žiarili oci." Odpije si z čaju.
Vojdem do izby kde je úplná tma. Zapalim svetlo na chodbe. Obaja chlapci mi spia v posteli. "Oo moje žabky." Usmejem sa. Potichu si vezmem veci z kufra a idem sa prezliecť. Poumývam sa a idem naspäť do izby. Potichu vyjdem na balkón kde sa posadim. Vytiahnem telefón a volám samovi.
Samko: áno žabka?
Ja: ahoj Samko
Samko: Ahooj ako sa máte?
Ja: parádne. Teraz som prišla na hotel bola som vonku s jednou babou ktorú som tu stretla a Tobi aj s Tomim mi spia v posteli.
Samko: tá ich vyruc ne?
Ja: nie nie ľahnem ku nim
Samko: no dobre ale ne že ťa zhodia
Ja: to sa neboj
Samko: počúvaj ja rozmýšľam on vie vôbec niekto že sme súrodenci?
Ja: nikomu som to nevravela. Len to že sme rodina
Samko: to fakt? Bože to musí vedieť celý svet že mám takú dokonalú sestru
Ja: preháňaš, zajtra niečo vymyslíme
Chvíľku spolu ešte rozprávame keď ma vyruší Ondro Maruna. "Čo tu sedíš sama?" Opýta sa. "Môžeš si prisadnúť a nebudem sama." Odložím telefón. "Veľmi rad. Čo ty dvaja tam." Ukáže na izbu. "Zaspali." Vydychnem. "Ty si kde bola?" Oprie sa. "Stretla som tu jednu babu tá s ňou som bola tu kúsok jak sme boli raz večerať." Pozriem sa naňho. Rozprávame sa dosť dlho no obaja sme unavený takže Ondro odchádza a ja idem k chlapcom. "Láska?" Otvorí oci Tomi. "Áno drobec?" Sadnem si k nim. "Som myslel že už neprídeš." Pritiahne si ma k sebe. "Ja už som tu dlho len som bola na balkóne a volala so samom a teraz odišiel Ondro." Ľahnem si k nemu. "Och aha." Položí si hlavu na moje rameno. "Neboj láska som už len tvoja. Ale prosím že ideme spať. Som unavená ako pes." Zivnem si. "Samozrejme princezná." Pretočí sa a tým dosiahne toho že ja ležím na jeho hrudi. Začne ma škrabkať po chrbte a tak po chvíli zaspim.
-
USA nás porazilo 7:2 takže nás prave čaká zápas proti svedsku. Chlapci tlačia a snažia sa no gól nepadne až do tretej tretiny kedy ho streli Švédsko. Dokopy padnú ešte štyri góly no všetky do našej bránky. Ani tento rok sa nepodarilo získať bronz. Tobi prikorčuluje ku mne a úplne sa zloží. "No tak drobec." Dám mu dole prilbu a položím ju vedľa jas. "Mňa to tak strašne jebe." Zaborí mi hlavu do ramena. "Boli ste lepší ale nemali ste toľko šťastia ako oni. Pre mňa ste aj tak najväčší šampióni." Začnem ho hladkať po chrbte. "Aspoň že to." Viac ma zmáčkne. Adam beluško sedí v slziach na striedačke. Ostatný chlapci sú buď na ľade alebo na striedačke. Idem aj za Lukou a Adamom. "Láska." Zosunie sa vedľa kabíny na zem tomas. "Mojko no tak." Kľaknem si k nemu. "Čo ma po medaili keď mám to najväčšie zlato." Pritiahne si ma do objatia. "Milujem ťa." Opriem sa mu o rameno. "Aj ja teba láska." Dá mi pusu. "Za presne 20 minút dojdi do šatne áno?" Zdvihne sa. "Budem tam." Dám mu pusu a on odchádza do kabíny. Počkám viac jak dvadsať minút. Zaklepem a následne vojdem. V momente ako sa objavím vo dverách všetci začnú trieskať a pískať. Obzriem sa či za mnou nejde niekto ale nikto tam nie je. "To za čo?" Spýtam sa. "Za najlepšiu fanynkou." Usmeje sa Tobi. "To si snáď nezaslúžim." Zakyvem hlavou. "Ale zaslúžiš. Nie len že si najviac fandila ale aj si najviac našich chlapcov podporovala. Denno denne si im ukazovala ako im veríš a chlapcov pekne rozptylovala aby nebolo nervózny a pred zápasom si ich vždy krásne nakopla. Zaslúžiš si viac než toto." Usmeje sa na mňa Maťo Dendis. "Medailu sme síce nezískali čo nás všetkých ohromne mrzí ale získali sme teba a teba máme na celý život." Usmeje sa Luka.
