Tentokrát nás čaká cesta do Michaloviec. Áno Poprad sme zdolali a dostali sa do semifinále. Teším sa do Michaloviec keďže tam stretnem aj Milana ktorého som už dosť dlho nevidela. Akurát sa hrajem s alexom aby si samo s Viky mohli ešte oddýchnuť keďže budeme preč pár dni. "Ty si zbalená?" Nakukne do izby samo. "Samozrejme. Veci už mám dávno na chodbe." Usmejem sa naňho. "Tak sa pod ešte napapat. Lebo za chvíľu ideme." Usmeje sa. S alexom v náruči idem do kuchyne kde je už ma stole vývar. "Daj vezmem aj jeho nakŕmiť." Vezme mi alexa z ruk Viky. "Ja to môžem urobiť ty sa kľudne najedz so samom." Usmejem sa. "To určite." Zasmeje sa a berie alexa. "Čo si myslíš aký stav serie bude?" Opýta sa samo. "Samozrejme 4:0." Usmejem sa. "Tak veľmi nám veríš?" Pozrie na mňa. "Samozrejme že vám verím." Idem umyt misku z ktorej som práve dojedla polievku. "Prosis si ešte?" Opýtam sa sama. "Nie ďakujem a nechaj tak ja to umyjem." Postaví sa ku mne. "Samo neser ma. Dal si mi bývanie nechaj ma ti to oplatiť aspoň takto." Zamracim aa naňho. "Joj drobec. Si skvelá." Obime ma a nechá ma umyt riad.
"Ako sa ti žije so samom?" Opýta sa brano. Akurát sme na benziknke. "Joj paráda. Je to s nimi naozaj pecka. Fakt ma berú ako vlastnú aj keď je medzi nami taky menší vekový rozdiel. Ráno mi robia raňajky a desiatu do školy takže mi je s nimi naozaj parádne." Usmejem sa. "To som rad že si šťastná rius." Obime ma. "Das si niečo?" Opýta sa. "Nie ďakujem." Pozriem naňho. "Princezná." Usmeje sa na mňa tomas a vtiahne ma do objatia. "Čo si kúpime tomasko?" Obtočím mu ruky okolo krku. "Ja už všetko čo potrebujem mám." Usmeje sa a dá mi pusu. "Bože ty moja dokonalosť." Poriadne ho Obimem. "Tomino že môžem tu našu fotku dať na ig." Opýtam sa. "Ty už sa na to prestaň pýtať. Hocičo môžeš dať so mnou na ig." Dá mi pusu na tvar.
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
"Dakto ti volá." Vytiahne mi telefón z vrecka. "Och." Vydychnem.
Filip: ty si si zmenila priezvisko? Ja: no hej Filip: prečo? Ja: nechcem to riešiť po telefóne Filip: kde si Ja: na ceste do Michaloviec Filip: náhoda lebo tam ideme aj my s partiou Ja: idete na hokej? Filip: Jo ideme vieme sa teda stretnúť? Ja: môžeme Filip: tak ti cinknem
"Čo sa deje?" Opýta sa tomas. "Mám sa stretnúť s Filipom." Pozriem naňho a odložím telefón. "Ou. Mám ísť s tebou?" Chytí ma za ruku. "Ja si myslím že môžeš. On tiež nebude sám. Je tu s celou partiou." Ideme k busu. "Dobre." Dá mi pusu. "Kam sa chystáte?" Spýta sa samo. "Večer sa mám stretnúť s Filipom." Otocim sa k nemu. "No vôbec." Zakyve hlavou. "Samo. Pôjde so mnou tomas a hlavne Filipa poznám od malička. Nič sa mi nestane." Nakloním hlavu na stranu. "No dobre. Ale zavolas mi keby niečo áno?" Zdvihne obočie. "Neboj sa. Staráš sa o mňa samo. To by som ti neurobila." Usmejem sa. "Vidíš presne preto ťa mám tak rad." Pohladká ma po vlasoch. Následne si naspäť sadnem. Tomiho ruka je okolo môjho pasu po ktorom ma hladká. Otocim hlavu k nemu a položím mu ruku na tvar. Pritiahnem si ho bližšie a dám mu pusu. Usmeje sa a prehodí moje nohy cez tie jeho. Tým si ma pritiahne bližšie k sebe. Naspäť sa ku mne nakloní a dá mi ďalšiu pusu. Chytim ho za tvar a premením to v bozkávanie. "Sa spamataj. Oblizuješ mi dieťa." Pleskne samo po hlave Tomášovi. "Samo!" Okriknem ho a Zamracim sa naňho. "Sorry pokračujte." Zdvihne ruky do obranného gestá a stiahne sa. "Magor." Zasmejem sa nad ním. Opriem si hlavu o tomiho rameno. On ma jednou rukou hladká po chrbte a druhou po stehnách.
