"Ivan čo sa to kurva práve stalo? Tak ja niesom preč ani deň a vy toto??" Vykriknem do telefónu. "Ja už neviem Ria čo to tu kurva je." Povzdychne si. "Ivo pravidla som študovala. Je v rozpore s pravidlami vziať si coach challenge v predĺžení a v poslednej minúte základnej hracej doby. Ty pásikavý kokoti nie že neuznali regulérny gól ešte spravili niečo čo je proti pravidlám. Tak to kurva vyrieši lebo tam naklušem ja a ukážem im zač je toho bučekova." Zasmejem sa no do smiechu mi úplne nie je. "Som z toho celého na prášky už. Videla si čo urobil tomas?" Spýta sa. "Neviem kedy myslíš." Posadím sa na gauč. "Po tom góle čo dal." Znovu si povzdychne. "Nevšimla som si." Zakyvem hlavou i keď viem že to nevidí. "Na čepeli ma tvoje meno. Ukazoval že ten gól bol pre teba. Zaujímal sa či si to videla." Zívne si. "Chyba mi." Sklopím hlavu. "Neplac mi hlavne. Užívaj si Calgary. V nedeľu budeš doma všetko sa vyrieši. Chýbaš aj ty jemu. To viem. V kabíne je úplne mimo. Ten náramok čo máte spoločný. Nezložil ho z ruky. Vieš že ho často dával dole aby sa nepoškodil. Teraz? Ten náramok obzerá ale ani mu nenapadlo ho dať dolu." Odpovie.
-
"Ty kde si bola?" Obíma ma Miloš. "V Calgary." Usmejem sa. "Takže ty nás takto leftneš kvôli Calgary a ešte bez našeho vedomia? Hanba ti." Zasmejeme sa. "Už som tu a som vaša na veky." Obimem aj Sama ktorý akurát prišiel. "Čo nás teraz na pláne?" Spýta sa. "Idem domov. Teda keď to ešte môj domov je." Myknem ramenami a v ruke sa hrám s kľúčmi od nášho spoločného bytu. "Bude to dobre. Neboj." Dá mi pusu do vlasov. Oni ide do kabíny ja pešo domov. Odomknem byt. V chodbe sú ako vždy naše topánky. Na vešiaku chyba jeden kabat ktorý ma na sebe. Kľúče položím na komodu ako každý krat čo som cez tieto dvere vošla. Obývačka aj kuchyňa sú krásne čisté s priam to tu vyzerá ako keby tu nikto nežil. Vyzerá to tu už týždeň rovnako. No stále krásne čisto. Ja som poriadky robila minulý víkend a od vtedy som tu neprespala ani jeden krat. S taškou cez rameno odchádzam do kúpeľne a dám prať veci čo som mala v Calgary. Následne odchádzam do izby. Moja strana postele je krásne ustlana a na vankúši je položený plysak od tomiho. Jeho strana je trošku rozhodená ako keby na nej niekto ešte ležal. Ale stále je tiež z časti pekne upravená. Naša fotka ktorú som mala na skrinke sa premiestnila na skrinku vedľa Tomášove postele. "Chýbala si mi tu. Bolo tu tak prázdno." Vyľaká ma tomas keď stojím v kuchyni. Otváram chladničku ktorá je prázdna. Tak ako minulú nedeľu. "Jedol si niečo?" Spýtam sa ho. Len zakyve hlavou na nesúhlas. "Tomi bože prečo si nič nejedol?" Zamračim sa. "Nemal som chuť keď si tu nebola." Sadne si na gauč. "Tomi prosím sľub mi že to už neurobíš." Sadnem k nemu. "Prepáč." Sklopí hlavu a ja si všimnem slzy. "Prosím neplač." Pritiahnem si ho k sebe. Ruky mi omotá okolo pasu a rozplače sa. "Prepáč mi to všetko. Vôbec som sa ti nevenoval a ty si potom mala pocit že mám niekoho ineho. Prepáč mi to láska. Ja ťa milujem." Zabori mi hlavu do hrude. "Neplač mi slniečko moje. Vsetko je v poriadku." Pobozkám ho do vlasov. "Nie je. Ublížil som ti. Mrzí ma to baby." Zakyve hlavou. "Láska. Všetko je v poriadku. Už sme znovu spolu. Neopustím ťa." Utriem mu slzy. "Milujem ťa." Dá mi pusu. "Aj ja teba." Usmejem sa. "Zajtra po škole skočím do obchodu áno?" Prikývne a ideme si ľahnúť.
Vychádzam zo školy a vidím veľmi skupinu báb. No sú to baby ktoré sa navzájom nemajú rady. Prichádzam bližšie aby som zistila čo je dôvod ich záujmu. Keď sa pár báb rozostúpilo všimla som si svojho priateľa. Usmejem sa a čakám si si ma všimne alebo nie. "Tu si láska." Pritiahne si ma k sebe a začne ma bozkávať. "Ideme?" Opýta sa. Prikyvnem a ruka v ruke odchádzame od skupiny báb. "Nevedela som že prides." Zastavím keď sme dostatočne ďaleko. "O to išlo." Zasmeje sa. Pobozkám ho a spolu ideme do obchodu.
"Ahoj láska moja." Obimam Taru. Bola na týždeň u Seba. "Chýbala si jej. Aj nám." Usmieva sa na mňa sebo. "Aj vy ste mi chýbali." Vystriem sa a obímam aj Sebastiana. "Ste už v pohode? Bol fakt smutný." Opýta sa. "Sme. Prišiel po mňa do školy. Prešli sme sa, nakúpili a on išiel domov a ja sem." Usmejem sa. "Utekaj za ním a už sa nehádajte prosím. Sme potom všetci smutný." Pohladká ma po ramene. "Posnažíme sa. Ďakujem ešte raz že si sa o Taru postaral." Znovu ho obimem. "Nie je zač. Aj nabudúce. Tara je skvelá spoločníčka. Aj s Kristy sme boli na fajn výletoch." Usmeje sa. "Som rada. Ďakujem." Rozlúčime sa a ja odchádzam.
