"Co sa deje slniečko?" Nakloní sa ku mne samo. "Čo by sa malo?" Opýtam sa ho. "Pripadáš mi trošku smutná. Urobil ti niekto niečo." Chytí ma za ruky. "Sami som v poriadku naozaj. Len potrebujem objať." Pozriem sa naňho. "Pod sem princezná." Pritiahne si ma k sebe. "Hneď som späť len mi volá Viky." Vytiahne telefón. Prikyvnem a samo odomna odchádza. "Čo sa deje?" Objaví sa u mňa Juro. "Nič. Prečo?" Pozriem sa naňho. "Vyzeráš trošku smutne. Urobil ti niekto niečo?" Položí mi ruku na rameno. "Nie nie samozrejme že nie." Usmejem sa. "Tak to som rad. Tomas aj s Ferom ťa už hľadajú lebo ideme už na ľad pomaly. Sú pri šatni pôjdeš so mnou?" Tiež sa usmeje. Len Prikyvnem a spolu ideme k šatni. "Tu ťa máme princezná." Usmeje sa na mňa Fero. "Počkaj čo sa deje?" Zamračí sa. "Nič bože čo s tým všetci máte." Rozhodím rukami a idem ďalej od kabíny. "Riuš." Zohne sa ku mne Marek Hrivik. "Chalani sa o teba len boja Riuš. Fero tu už nejakú dobu je a dosť často sme sa spolu rozprávali a videl som ho s tebou telefonovať. Naozaj mu na tebe záleží tak ako aj samovi a Tomášovi." Pohladká ma po ramene. "Ja viem aj mne na nich záleží a vážim si to. Len proste niekedy potrebujem byt sama. Aj keď ich milujem. Naozaj viac jak kohokoľvek ale aj tak. Viem že sa o mňa boja." Pozriem sa naňho. "Keby niečo riuš som tu pre teba áno? A teraz šup povzbudzovať." Usmeje sa. "Ďakujem." Obimem ho. "Nepodpísal by si mi ešte dres?" Urobím psie oci. "Samozrejme." Ešte viac sa usmeje a vezme si odomna fixu a podpise sa mi na chrbát. "Ďakujem." Vezmem si ju od neho.
"Láska?" Nakloní sa ku mne tomas. "Áno?" Otocim naňho hlavu. "Ideme za adamom? Písal mi." Spýta sa. "Môžme." Prikyvnem. Prepletieme si prsty a vydáme sa k bufetu kde stretneme Adama. "Ahooj." Obime ma. "No čo boli ste za chalanmi?" Spýta sa. "Áno." Prikyvnem.
-
"Decká poďte sem!" Volá na nás samo. Neochotne sa zdvihneme obaja z postele a ideme do obývačky. "Áno?" Pozriem naňho. "Mám pre vás lístky na zápas proti Nemecku a môžem vám vybaviť že tam prespíte a vrátite sa aj v sobotu. Čo vy na to?" Oprie sa. "To fakt?" Rozziaria sa mi oci. "No samozrejme. Spolu potom pôjdeme na Švédsko." Usmeje sa. "Si skvelý Samko. Ďakujeme." Obimem ho. "Nie je zač drobec. Zajtra potom niekedy cez obed pôjdete áno? Vás hodím na stanicu." Pohladká ma po vlasoch. "Tak ja ráno ešte skočím domov a potom pridem sem hej?" Usmeje sa tomas. "Ideme grilovať. Dôjdu aj chalani. Pridáte sa?" Spýta sa Viky. Obaja Prikyvneme a ideme na záhradu. "Rianka!" Vtiahne ma do objatia Alex. Je tu on, Marko, Braňo, Robo, bubela a Adam Nemec. Ktorý s nami ide zajtra do Ostravy. "Riuš chod otvoriť prosím ťa." Otočí sa na mňa samo keď sa rozprávam s chalanmi. Vstanem od stolu a idem k dverám. Neviem o tom že by mal ešte niekto prísť. Otvorím dvere a tam stoji Pišoja. "Pišo!" Skočím mu okolo krku. "Ahoj Riuš." Usmeje sa. "Pod ďalej." Usmejem sa a vediem ho cez dom na záhradu. So všetkými sa pozdraví a sadne si vedľa Adama. Keď sa blížila jedenásta hodina odišla som si ľahnúť keďže mi nebolo najlepšie. Adam aj Milan tu prespia. Všetci ešte ostali dole. Ja som sa umyla a ľahla si do postele. Všimla som si správu v telefóne.
Hrivv: ahoj Riuš ako sa mas?
Ja: ahoj no trošku zle lebo mi nie je najlepšie ale inak pecka keďže zajtra ideme do Ostravy
Hrivv: áno? Tak mi cinkni jak tu budete a vezmem vás ku kabíne. Zoznámime ťa aj s Pospíšilom. Ten už o tebe tiež vie viac nez dosť
Ja: bože môj vy ste ale sliepky... napisem ti keď dôjdeme neboj
Hrivv: s kým každým ideš?
Ja: no vlakom ide s nami ešte Adam Nemec a Miňo pišoja ale oni s nami len vlakom idú. Spia dnes u nás. Inak budem len s Tomim. Aj na hoteli sme len my dvaja.
Hrivv: nevieš na jakom hoteli ste?
Ja: dobre že sa pýtaš lebo nie neviem spýtam sa Sama on to vybavoval
Hrivv: tá pekne ideš sama do Ostravy a nevieš kde hotel mas
Ja: niesi vtipný
Ja: *hotel nejaky* toto je nás hotel
Hrivv: buček je iný vydrbanec
Ja: prečo?
Hrivv: ste v rovnakom jak my ;)
Ja: fakt????? No on také zna vybaviť. Aj vo finsku keď som bola tá som bola v hoteli s hráčmi našimi
Hrivv: ešte že ho mas
Ja: je to tak no neviem čo by som bez neho robila
Hrivv: mas ho rada že hej
Ja: jasne že áno. Je to môj brat
Hrivv: ale to si najprv nevedela
Ja: to je fakt. Ale už dlho som cítila že ma s ním niečo spája. Možno aj preto sme si hneď na začiatku tak sadli
