"Ria?" Zašepká tomas. "Áno?" Pozriem sa naňho. "Chceš už ísť bubat?" Pohladká ma po vlasoch. "Ešte chvíľku." Usmejem sa naňho. "Dobre princezná." Dá mi pusu. "Joj jaky ste spolu zlatučky." Usmeje sa na nás Sebo. "Tá fakt." Usmeje sa aj Samo. Sme u nich v izbe a kukame Harryho Pottera.
-
Samčo: bubate? Ja: Tomi ešte áno ja už nie
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Samčo: jojjj jaka bábika zlata, toho plyšaka ti dal on nie? Ja: áno dal mi ho on Samčo: joj ste spolu dokonaly, mám vám vziať niečo na raňajky? Asi ich už nestihnete Ja: bože bol by si uzasny keby nám niečo vezmeš som hladná ako vlk Samčo: niečo sladké si prosis? Ja: Anoo Samčo: hneď som u vás Ja: ďakujeme krásne Samko Samčo: za máličko drobec
"Prečo nespis?" Opýta sa ma tomas a oprie si bradu o moju hruď. "Spala som až až." Usmejem sa. "Nevadí. Ale ja ešte nevstavam." Zasmeje sa a naspäť si ľahne. "Som tu deti." Vojde do izby Samo aj s jedlom. "Ty si nám vybavila raňajky do postele. No ja odpadnem." Zasmeje sa a posadí sa. "Aha takže ti je jedlo prednejšie ako ja?" Zamračím sa. "Nie to určite nie." Nakloní sa ku mne a dá mi pusu. "Joj vy naše zlaticka." Obime nás a odchádza. My sa naranajkujeme a oblečieme. Vezmeme veci a ideme k autobusu. Znovu sadáme úplne do zadu do pätky. Pri okne je Tomas vedľa neho ja, vedľa mňa Gajdy, vedľa Čederle a vedľa Bubela. Pred nami sú Samo a Hrnka a pred bubelom a sebom je Robby Jackson a Marek Slovák. Celú cestu do Zvolena sa smejeme a bavíme. Nejakú hodku si aj pospíme. Teraz akurát zastavujeme na benzinke a do cieľa nám ostáva hodina a pol. "Tomi dáš si niečo?" Opýtam sa. "Niečo dobre nám kúp. Potom ti dám peniaze." Pohladká ma po ruke a zívne si. On vždy prespáva celú cestu. On je jak taky malý zlatý macko. Stále spí a najradšej keď sa ma s kym obimat. Vybehnem aj so Sebom na benzínku. Ideme na wc a potom si vybrať niečo dobre. "Už sa medzi vami niečo rysuje či?" Dá mi ruku okolo ramien. "Neviem vôbec sme si blízky. Možno až príliš niekedy. Ale mám ho rada. Naozaj veľmi." Opriem sa mu o rameno. "Budete ten najzlatší pár na svete. Ale keby ti niečo urobil tak povedz. My mu to vytmavíme. Som rad že si súčasťou tímu práve ty." Usmeje sa. "Aj ja som rada že som mala tu možnosť byt s vami. Cítim sa tak trošku bližšie k ockovi ktorý už medzi nami nie je." Pozriem na zem. "Ja viem. Samo a Braňo nám to spomínali aby sme sa náhodou niečím neprekecli čo by ti mohlo ublížiť." Prejde mi po vlasoch. "Joj to sú zlatý chlapci ale nemuseli. Nemali by ste sa čím prekecnut co by mi ublížilo." Usmejem sa. "Ale aj tak proste chápeš." Vezme si pitie. "Mne otca nahrádzate vy. Veď sa tak niekedy chováte." Zasmejeme sa. "No Jo strážime si nás najväčší pokladík." Usmeje sa. "Jojj vy ste dokonaly." Obimem ho. Ideme si zaplatiť to čo sme kúpili a ideme do busu. "Och mňam." Usmeje sa Tomi keď mu na nohy položím cukríky. Sadnem naspäť vedľa neho a on hneď chyti moju ruku a pripletie si so mnou prsty. Cederle aj s Bubelom sa na nás pekne usmievajú. "Čo sa škeríte vy dvaja." Zasmeje sa Fero. "Ale nič nič." Povedia naraz a zasmejú sa. Fero sa na nás obzie. Moja hlava je na tomasovom ramene a nohy mám cez tie jeho preložené. "Jaj už chápem." Zasmeje sa aj Fero. "Trúbka." Usmejem sa naňho. "Joj teším sa z vás." Obime ma.
