"V pohode?" Nakloní sa ku mne Tobi. "A-asi skôr ani nie." Zakývem hlavou a zhlboka dycham. "Pod vezmem ťa do izby." Dá mi ruku okolo pasu a pomôže mi dosť do izby. "Je ti zle?" Spýta sa. "Hej ale to zvládnem vráť sa za chlapcami ja to zvládnem. Dám si tabletku a pôjdem spať." Hodím sa do zadu na posteľ. "To určite. Nezostaneš sama. Nevieš z čoho to bude?" Ľahne si vedľa mňa. "Dostala som to a sem tam mi je tak zle takže to bude z toho. Zajtra už budem fit jak rybička." Pozriem naňho. "Ale aj tak. Ešte odpadneš a bude to na mňa. Šup sa prezliecť pustime dajaký film a ja zatiaľ napisem Tomášovi že som s tebou a bežím sa tiež prezliecť áno?" Posadí sa. "No dobre." Zdvihnem sa a vezmem si Tomášove tričko a kraťasy. Prezleciem sa a odmaľujem sa. Žalúdok sa mi krúti a nakoniec skončím pri zachodovej mise. "Joj prečo ti musi byt tak zle." Vydýchne a chytí mi vlasy. "Ne ono to je v pohode ja som zvyknutá." Utriem si ústa no nevstavam lebo ešte nasleduje druhé kolo. "Máš gumičku?" Opýta sa. Zdvihnem ruku v ktorej držím gumku. Vezme mi ju a zmota mi vlasy. "To ja ti tak nezávidím. Tie všetky bolesti a toto všetko. No na druhu stranu si silná keď to všetko takto ešte s úsmevom a vtipmi zvládaš." Hladká ma po chrbte. Už si na dobro umyjem ústa. "Keď to prežívaš denno-denne alebo vkuse každý mesiac. Proste si na to zvyknes a s tým že tento rok behám vždy a všade nemôžem si dovoliť byt týždeň marod kvôli doslova ničomu. Lupnem dve tri tabletky vyspim sa z toho a som v poriadku. Plus keď mi tak bolo na tripe s chlapcami tak samo vždy nosil tabletky a hrejivý vankúšik. Proste mi vždy chlapci pomohli nikdy som na to nebola sama. Že aj to tomu často pomáha keď mas pri sebe ľudí ktorý ťa nenechajú trpieť. Chlapci sú celkovo skvelý. Deň čo deň sme sa či videli alebo si písali. Nonstop sa zaujímali a vždy zistili ked sa niečo dialo. Buď to mi volali, alebo prišli no často ma niekam brali. Tomas u mňa často prespával alebo ja uňho. A teraz keď bývam u Sama tak mi je ešte o niečo lepšie. Mám konečne rodinu ktorú som vždy chcela." Vydychnem a lupnem pár tabletiek. "Je skvele ťa vidieť šťastnú. Tomáša poznám už dlho to vieš a keď sme sa videli alebo sme si písali tak ťa dosť často spomínal. Veľa krat mi hovoril kde ste boli. Ako ste si užili hokej. Alebo keď u teba on spal alebo ty uňho. Bol úplne unesený. A ver či nie. O tej prvej puse mi hneď ten večer volal. Celý v rozpakoch, šťastný, vyklepaný a stále tomu neveril. Kolko krat mi písal či volal čo ma robiť, kam ťa pozvať alebo čo ti napísať. Je z teba úplne mimo. Kolko krat ho mrzelo keď povedal niečo zle a keď sem prišiel sralo ho že ti nepovedal skôr ako ťa miluje. A keď s tebou volal jak ste oslavovali titul. Chcel tam byt. Chcel ťa tam pred všetkými pobozkať a konečne ti vyznať lásku. Nešlo mu ani tak o ten titul. Pretože to čo si v živote naviac prial už vyhral. Získal to najväčšie zlato. Našiel lásku. Našiel teba. Našiel ženu ktorá ma srdce zo zlata a ešte aj na pravom mieste. Pamätám si ako sme raz niekde boli a akurát sme sa tak rozprávali o tom čo chceme v budúcnosti. Nič si neprial viac ako pocítiť lásku od svojej budúcej priateľky. A ty si mu ju davala hneď od prvého dňa. Tak ako ju dávaš aj nám. Je to tým že si ty lásku dlho nemala. My všetci máme veľké rodiny no ty si dlho bola len s babkou a ockom. A aj keď ťa ten miloval nadovšetko nebolo to dosť. A ty teraz aj keď si to neuvedomuješ tak to ostatný vidia ako sa snažíš každého urobiť šťastného. Každý by si prial takú ženu ako ty." Sedíme v kúpeľni na zemi a mne už slzy tečú po tvári. "Toto mi nikto nikdy nepovedal. Tomiho milujem no nepredstavovala by som si že mu na mne záležalo až takto. Mas pravdu. Urobila by som pre vás čokoľvek." Opriem si hlavu o jeho rameno. "To na tebe tak milujeme a vážime si to. Všetci." Vtiahne ma do objatia. "Tobi si skvelý." Usmejem sa naňho. "Nie to nie ja. To ty." Tiež sa usmeje. Premiestnime sa do izby a pustime si komédiu. Mne prestalo byt zle takže sa smejeme ako blby. Nakoniec sa k nám pridá aj tomas s Adamom. "Láska čo ste riesili?" Opýta sa tomas. "Nič závážne. Len zápas. Potrebujem si ísť zavolať hneď sa vrátim." Dám mu pusu. Prehodím cez seba bundu a odchádzam z izby. Volám samovi. Všetko mu hneď poviem.
Samko: sranda je že ja som o tom všetkom tiež vedel, tomas o tebe básnil dlho a Tobias ma pravdu tvoja láskavosť bohužiaľ vychádza z toho že si nedostavala toľko lasky ako väčšina ľudí no my sa ti snažíme ju teraz dať. Tak ako ju davas ty nám. Milujeme ťa rius a budeme ti to ukazovať až kým sa s tým nestotožníš
Ja: aj ja vás milujem. Ďakujem samo chýbaš mi. Ohromne mi chýbaš ale chlapcov tu nenechám
Samko: aj ty mi chýbaš. Nie len mne všetkým. Ale sľubujem budeme ti liezť na nervy keď sa vrátite teraz utekaj za chlapcami a poriadne si to užite aby ste to všetko vyhrali
