season with Nitra/T.P.

6

"Vstavaj drobec. Nestihneš do školy." Budí ma Tom. "Mne sa nechce." Zaborím hlavu do vankúša. "Ja viem. Ani mne by sa nechcelo ale musíš pipi." Pohladká ma po tvári. "Už idem." Zhlboka vydychnem a idem do kúpeľne kde som sa umyla a prezliekla.

"Do pekla." Zamracim sa keď hľadám vo svojej taške mikinu. "Čo sa stalo?" Objaví sa nadomnou tomas. "Zabudla som si mikinu." Zakňučim. Odbehne ku skrini a vytiahne tmavomodrú mikinu. "Na tu mas." Podá mi ju. "Nie Tomi. To nemusíš." Zakyvem hlavou. "Nenechám ťa predsa zamrznut drobec." Usmeje sa. "Tak teda ďakujem." Vezmem si ju od neho. "Môžeš si tu nechať veci. Ja sa potom stavím u vás a donesiem ti ich." Prejde mi rukou po chrbte. "Ďakujem." Obimem ho. "Nie je zač. Mamka urobila raňajky tak si pod dať." Zdvihne sa a spolu ideme do kuchyne. S jeho mamkou sa poznám. Zoznámili sme sa včera. "Ako sa spalo?" Opýta sa Monika. Tomiho mamka. "Mne sa spalo super." Usmejem sa. "Mne sa tiež spalo dobre. Ria sa ku mne celú noc maznala takže mi bolo skvele." Usmeje sa na mňa a napcha si do úst chlebíček. "Ako vlastne vzniklo tvoje meno?" S úsmevom sa na mňa otočí od kuchynskej linky. "Ocková mamka sa volala Mária. No a chcel aby som sa volala po nej ale už mu meno Mária prišlo trošku obyčajne. Samozrejme že sa mu to meno páči. Ale chcel aby som bola jedinečná. Tak to skrátil na Riu." Vysvetlím. "Si naozaj jedinečná. Aj keby mas úplne obyčajne meno tak budeš jedinečná." Zahučí Tom s plnými ústami. "Nehovor s plnymi ústami." Povieme s Monikou naraz a zasmejeme sa. "Ale ďakujem Tomi." Pohladkam ho po ruke. "Naozaj si jedinečná. Nikdy mi tomas žiadne dievča nepredstavil." Mierne sa naňho zamračí ale hneď na to sa jej na tvári objaví úsmev. "Lebo som mal žeby len jednu frajerku? A aj tak to bolo len dva mesiace? To by bolo zbytočne." Zakyve hlavou tomas. "My sa ale poznáme len pár dni." Podotknem. "Ja viem. Ale teba sa nevzdám." Usmeje sa na mňa. "Ver mu. Svojho syna poznám. On sa ťa len tak ľahko už nevzdá." Usmeje sa na nás a odchádza. Pozriem na hodinky ktoré ukazujú čas že už musím ísť. "Tomi pôjdem už. Ďakujem ti krásne za prespanie rada si to zopakujem." Obimem ho. Rozlúčime sa pri dverách a ja odchádzam do školy. "Ty kde si bola v noci?" Vybafne na mňa Filip. "Fuj, som sa zľakla." Chytím sa za srdce. "Neodpovedala si." Prekrizi si ruky na hrudi. "Spala som u Tomáša." Vytiahnem si veci zo skrinky. "Aha takže sa niečo risuje?" Objaví sa u nas Linda. "Bože prestaňte ma strašiť." Zasmejem sa. "Nič sa nerysuje. Tomas je iba kamarat." Zakyvem hlavou.

"Iba kamarat ktorý po teba prišiel ku škole áno?" Zasepka Martin. "Ale chod do pici." Pokývem nad nimi hlavou a rozídem sa od nich. "Hlavne s ochranou!" Zvolá ešte Linda. Otocim sa na nich a ukážem im prostredníky. "Joj aka si vulgárna." Zasmeje sa. "Problém?" Otocim sa naňho. "Nie žiaden." Vtiahne ma do objatia ba ma až rozpučí. "Ty trúbka. Rozpučíš ma." Zasmejem sa ale pritiahnem si ho ešte bližšie. "Nevadí." Zašepka. "Ježiš sak zo seba vylížete duše." Prejde okolo mas Filip. Len sa naňho zamračim. "Ježiš nebud útočná Ria." Zasmeje sa Maťo. "Tomi toto je Filip, Maťo a Linda. Vy traja toto je tomas." Zoznamim ich. "Takže ty si ten čo mi ukradol najlepšiu kamarátku hej?" Zdvihne zvedavo obočie Filip. Tomas sa na mňa vydesene pozrie. "Srandujem. Som rad že je Ria šťastná." Usmeje se. "Dnes máme tréning. Môžeš ísť so mnou ak chceš. Samozrejme nemusíš." Prehodí mi ruku cez ranená tomas. "Pôjdem rada." Dám mu ruku okolo pasu. "Tak my ideme. Aby sme nerušili vašu romantiku." Zmurkne na mňa Linda a ťahá tých dvoch preč. "Keby môžem tak sa s nimi už dávno nebavim ale mám ich rada." Zasmejem sa keď sú v dostatočnej vzdialenosti. "Ty si opica Ria. Kam teraz?" Opýta sa. "Ku mne. Idem sa najesť. Ty si jedol?" Pozriem naňho. Prikývne. Smerujeme teda ku mne kde už sú zázrakom moje veci takže ich musel doniesť tomas pred tým ako išiel za mnou.

"Čau!" Skoci na mňa Fero. "Prestaňte ma dnes všetci strašiť." Zasmejem sa. "To koho tam mas?" Kukne mi do telefónu kde mám na pozadí fotku mňa a Tomáša. Rýchlo mi telefón vytrhne z ruky a začne utekať preč. "Fraňo no tak." Rozbehnem sa za ním. Nahaname sa cez celý štadión. "Čo jej robis?" Objaví sa tu samo bucek. "Zobral mi telefón a nechce mi ho vrátiť." Ohrniem spodnú Peru. "A čo tam mas také zaujímavé že ti ho zobral?" Opýta sa. "Kukaj na to." Otočí k nemu obrazovku telefónu.

"Náhodou to je sladké." Uculí sa na mňa. "Ale štve ma že mi tvrdíš že medzi vami nič nie je." Založí si ruky na hrudi. "Lebo nie je." Zamracim sa. "To vám nikto neverí. Tomáš!!!!!" Vojde s úsmevom do šatne fero. "Čo je?" Zamračí sa naňho tomas ktorý sa oblieka. "Telefón." Nastaví pred neho ruku. "Načo?" Zamračí sa. "Nepýtaj sa a daj." Poklepe si na ruku. "Nedám ti môj telefón." Zamračí sa ešte viac. "Načo chceš jeho mobil?" Opýta sa Braňo Mezei. "Uvidíš. Len ho presvedč aby mi ho dal." Kukne Fero naňho a potom naspäť na Tomáša. "Ako kapitána by si ma mal počúvnut a dať mu mobil." Vloží sa do toho Braňo. "Bože vy ste otravný." Prekruti očami a dá mu mobil. "Aaaaa!" Vykríkne a ukáže Branovi obe naše obrazovky. Pribehne k ním aj samo a všetci sa začnú culit. "O čo im ide?" Vykukne na mňa tom. "O naše pozadia." Zasmejem sa a prejdem k nemu. "Nie o vaše pozadia. Ale o to že nám klamete že medzi vami nič nie je." Otočia sa ku nám a vrátia nám mobily. "Lebo nie je." Povie tomas a pritiahne si ma za pas k sebe. A keďže sedí tak mu iba položím ruku na rameno. "Hej picu." Zasmeje sa Braňo. "Čo im tu robíte?" Príde do šatne Miloš Bubela. "Vyspovedávame túto nový pár." Otočí sa Samo. "Ojoj a čo ste zistili?" Opýta sa. "Nič. Vravia že spolu nesú. Ale kukni jak sa k sebe majú. A jak na seba pozerajú." Podotkne Fero. "Je to fakt. Kukaju na seba sladko. Ale kým nám to nebudú chcieť povedať sami tak ich nechajte." Zastane sa nás Miloš. "Jo má pravdu. Samozřejmě všechny nás to zajímá ale kluci vždyť my jsme někdy horší jak holky co se neviděli dva měsíce. Však vy slepičíte hůř jak staré baby." Pride k nám Libor Kašlík. "Ďakujeme." Usmejeme sq obaja naňho a konečne nás tote tri sliepky nechajú.