"Tobi!" Usmejem sa a obimem svojho najlepšieho priateľa. "Ahoj drobec. Zbalená?" Spýta sa. "Samozrejme." Ukážem na tašku. Ešte čakáme na Tomáša a ideme na vlak smer šírava. "Som tu." S úsmevom sa ukáže aj Tomi ktorého so hneď pritiahnem do objatia. Nevideli sme sa asi týždeň lebo bol niekde s rodičmi. "Ahoj láska." Pobozká ma. Samo nás odvezie na vlak. Ktorým ideme do Michaloviec. "Takže Pišo po nás dôjde na stanicu. S ním ide ešte nejaký jeho kamarat." Vysvetlime si a už sadáme do vlaku. "Rianka!" Obíma ma Milan. "Ahoj." Usmejem sa. Dáme veci do kufra autá a ideme smer šírava. Ja sedím s Tomim vzadu.
-
"Ria!" Volá na mňa Samo. "Čo je?" Vykuknem z izby. "Došiel po teba tomas a my za chvíľu odchádzame takže mas voľný dom na týždeň. Nič neurob a dávaj si pozor. Buď tak dobrá a o Taru sa poriadne postaraj hej?" Zaškerí sa. "Jak keby som sa o nu nestarala." Zamračim sa naňho. "Už vypadni." Postrčí ma. Obujem si topánky a Tare dám na krk obojok. Taru som dostala na narodeniny keď sme sa vrátili zo siravy. Samko mi robil krásne prekvapko. Ma 7 mesiacov a je to to najšikovnejšie stvorenie. Je to doberman. "Ahojte moje krásne." Obima ma tomas. Následne sa privítam aj s Adamom a spolu ideme do parku. Toto som pridala do príbehu.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Sadneme do kaviarne medzi tým čo Tare hádžem loptičku. "No čo tešíš sa na tretí ročník?" Spýta sa Adam. "Ani nespominaj. Už chcem zmaturovať a ísť na výšku." Napijem sa z kávy. "Kam chceš ísť na výšku?" Spýta sa tomas. "Ja fakt neviem. Mám ešte čas. A hlavne mám prázdniny. Dajte pokoj." Zasmejeme sa a pohladkam Taru. "A čo vy dvaja? Ako to bude ďalej?" Žmurkne na nás Adam. "Jak ďalej. Sme spolu a je nám fajn." Usmejem sa. "Myslel som trebárs bývanie spoločne alebo tak niečo." Vysvetlí. "No o bývaní už reč padla. Len sme to ešte nejak extra neprebrali. Neviem jak moji rodičia a jak samo. Ale mohlo by to vyjsť." Pritiahne si ma k sebe a da mi pusu na čelo. Usmejem sa a hodím Tare loptu. "To by sme mali každý piatok byt." Zasmeje sa. "Ty idiot. Ja budem každý piatok na zápasoch." Všetci traja vybuchněe smiechom.
"Samo čo by si povedal na to keby spolu s Tomom bývame?" Navrhnem pri veceri. Samovi zabehne polievka. "To myslíš vážne?" Spýta sa. "No hej. Chceli by sme to trochu posunúť. Tomiho rodičia sa chcú presťahovať do ich domu na východe čiže tak či tak on bude bývať sám. No tak by sme to chceli skúsiť spolu. Tara by išla so mnou samozrejme." Usmejem sa naňho. "Vieš že môžeš. Ale budeš mi chýbať." Obime ma. "Takže by sme mohli?" Rozžiarím sa. "Samozrejme." Usmeje sa. Hneď to idem dať vedieť Tomášovi.
