Slova chlapcov mi poletujú v hlave celý zápas. "Dajaka si nesústredená." Drgne do mňa Tonik. "Čože?" Pozriem naňho. "Myslíš na to čo sme ti povedali?" Opýta sa. Len Prikyvnem. "Nemyslí na to. Všetko bude tak ako byt ma. Toho sa neboj. A keby ťa náhodou niekto z Nitry sklamal. My si ťa v Košiciach radi vezmeme." Usmeje sa a rozstrapatí mi vlasy. "Diky Toni." Tiež sa usmejem.
Ležím v izbe a sledujem strop. "Ideš teda?" Nabehne ku mne samo. "Neviem Samo. Asi nie." Zakyvem hlavou. "Jak myslíš." Zoberie sa a odíde. Toto je v prdeli. On nič tak rýchlo nevzdá. No neriešim to keďže som fakt unavená. "Žabka môžem?" Nakukne mi do izby tomas. Aha tak tu je jeho 'jak myslis'. "Jasne pod." Posadím sa a zapalím malú lampičku. "Prepáč ze som za tebou nebol tento týždeň. Chýbala si mi." Sadne si ku mne. "Aj ty si mi chýbal." Zhlboka Vydychnem. "Naozaj mi to prepáč." Pozrie ja mňa. "Je to v poriadku Tomi." Chytím ho za ruku. "Môžem tu ostať?" Opýta sa. Prikyvnem. Ľahne si teda ku mne do postele a vtiahne ma do objatia. "Naozaj sa na mňa nehneváš Rianka?" Pohladká na po tvári. "Nehnevám sa Tomi. Naozaj nie. Ale chýbal si mi a bola som sklamaná." Opriem sa mu o rameno. "Prepáč mi to. Bol som kus mimo. Nechcel som o teba prísť." Dá mi pusu do vlasov. "Ani si neprišiel. Len to bolo trošku ťažšie teraz. Ale už sme spolu a je to v pohode." Pohladkam ho po tvári. "Mám ťa rad." Dá mi pusu na tvar. Nakloním sa nad neho a pobozkám ho. Obom sa nám na tvári objaví úsmev a pritiahne si ma do bozku. Pomôže mi sadnúť si cez neho. Ja mu dám ruky na tvar a naďalej sa bozkavame. Nakoniec vpustím do svojich úst jeho jeho jazyk a bozkavame sa čo raz viac. Pretiahne mi mikinu cez hlavu a položí ju vedľa nás. Pod mikinou nemám nič. Plánovala som ísť spať. "Ojoj!" V očiach sa mu zjavia iskričky. "Nečakala som že prides." Zakryjem si rukami prsia. "Ale prišiel som za svojou najlepšou kamoskou." Usmeje sa. "Najlepšou kamoskou? Tak potom neviem čo tu stvárame." Natiahnem si naspäť mikinu. "Neviem. Možno chceme niečo viac ako kamarátstvo." Strčí ruky pod mikinu. "Tomino poznáme sa krátko. Daj tomu čas áno?" Prehrabnem mu vlasy.
-
Cestujeme do Michaloviec. Tomi na mne ako vždy spí a ja sa rozprávam s Gajdym, Sebom a Braňom ktorý sedia s nami v päťke. Tak isto sa s nami do debaty zapája Samo, Okoličany a Marek Slovák. "Branči podáš mi prosím pitie?" Ohrniem spodnú Peru. "Na drobec." Podá mi vodu ktorú tu máme. "Dikec kapitane." Usmejem sa.
"Prepáč." Ospravedlním sa chalanovi do ktorého narazím. "V pohode. Čo ty tu robis? Sem verejnosť nemá prístup." Zamračí sa. "Ja patrím k Nitre. Spravujem im sociálne siete." Vysvetlím. "Ty si Ria že hej?" Usmeje sa. "Áno áno to som ja." Prikyvnem. "Tak to ma teší Ria. Ja som Milan. Prepac nebol som si istý kto si." Dá mi ruku na rameno. "To je v poriadku. Stáva sa mi to často. Pocuj trošku som zablúdila. Vedel by si mi ukázať šatňu Nitry?" Prehrabnem si vlasy. "Jasne pod so mnou." Spolu prejdeme k šatni mojich chlapcov. S Milanom si vymeníme instagramy a ja vchádzam do šatne. "Ahoj moja." Hneď sa ku mne pripletie Tomas. "Ahoj Tomi." Usmejem sa a obimem ho. Na tvári mi pristane pusa a ja už vidím ten úškľabok na tvári Sama Bučeka. Môjho najlepšieho kamaráta. Ktorému by som niekedy jednu natiahla. Tak isto sa zahľadím na Gajdyho ktorý ma taky istý úsmev na tvári ako Bučo. Gajdy otvára ústa že niečo povie no zastavím ho. "Ani neskúšaj nič hovoriť Fero." Zamracim sa a ťaham tomiho von. "Niekedy ma ty chlapci tak dokážu nasrat ale aj tak ich mám rada." Opriem si hlavu o jeho rameno. "Ja viem sú to dementi." Zdvihne mi bradu a dá mi pusu. "Držím palce Tomi." Usmejem sa. "Ďakujem Rianka." Tiež sa usmeje a znovu si ma pritiahne na svoju hruď. Potom odchádza do kabíny a ja idem k ladu. Zatiaľ si píšem s Filipom.
"Prečo ho stále sleduješ?" Objaví sa pri mojom uchu Milan. "Koho?" Opýtam sa. "No predsa Pobežala." Ukáže naňho. "Ja ho nesledujem." Zakývem hlavou. "Ale veď to vidím. Počkaj tebe sa páči." Otočí sa na mňam. "Určite nie." Začnem sa červenať. "Ale áno." Prehodí mi ruku cez ramena. "Možno trošku. Ale ešte je skoro. Poznáme sa krátko." Zakývem hlavou. "Takže keď sa najbližšie uvidíme budete spolu?" Rozžiarili sa mu oci. "Uvidíme Milanko." Usmejem sa. "Budem sa tesit." Pohladká ma po vlasoch a naskakuje na ľad.
Čakám pred kabínou na chlapcov. "Môžem spať u teba dnes?" Opýta sa ma Tomas. "Samozrejme že môžeš keď ma budeš škrabkať." Obimem ho. "To je jasne že budem." Dá mi pusu na tvar. "Deturence kukame u nás film dojdite." Usmeje sa na nás Sebo keď vyjde z kabíny. "Pôjdeme?" Opýtam sa. "Môžeme a neboj sa škrabkať tá budem aj tak." Usmeje sa.
