"Som tomas. Tomas Pobezal." Odpovie mi. "Diky že viem aspoň tvoje meno. Prečo si sa nemohol proste schovať?" Opýtam sa. "Lebo by tu stala a čakala donekonečna. A ako vidím urobí to aj teraz." Jemne sa obzrie. "Tak pod." Čapnem ho za ruku a prepletiem si s ním prsty. Trochu viac sa k nemu pritiahnem a schválne obidem tu čaju ktorá na nás prekvapené pozerá. Keď prechádzame presne okolo nej zdvihnem na Tomáša pohľad a usmejem sa naňho. Všimne si ma a urobí to iste a dá mi malú pusu na nos. Zájdeme za roh aby nás nevidela a hneď sa odtiahnem. "Ak nás videl niekto koho poznám prisaham bohu že ťa zabijem." Vykriknem. "Prepáč Ria. Vysvetlím to hocikomu budes chcieť len sa na mňa nehnevaj." Skloní hlavu. "Hlavne že si mi zobral prvú pusu ty trúba." Šťuchnem ho do hrudi. "To fakt?" Vyvalí na mňa oci. Len Prikyvnem. "Aspoň sa ti to pacilo?" Nadhodí úsmev. "Musíš uznať že hej ale bol si rýchli a hlavne som to nečakala." Sklopím hlavu. "Chceš ešte jeden?" Prejde bližšie. "Magor. Sak sa poznáme pár minút." Zasmejem sa. "Tak mi dovol ťa spoznať." Pohladká ma po ramene. "Keďže s tebou budem celý dlhy rok tak ti to dovolím." Prikyvnem. "Môžeš hneď?" Opýta sa. Znovu Prikyvnem a smerujeme do blízkej kaviarne. Z dlhej konverzácie nás vyruší môj telefón. Píše mi Filip.
Fildo: kde si?
Ja: v kaviarni s jedným hracom. Spoznávam tím.
Fildo: och chápem. Večer platí?
Ja: platí. Budem tam neboj
Fildo: okičkoo
"S kým si píšeš?" Opýta sa tomas keď položím telefón. "S kamarátom. Pýtal sa či plati večer." Pozriem naňho. "Heej? S kamarátom? A čo máte rande?" Zaksichti sa. "Ideme s partiou von." Vydychnem. "Och tak. Kedy tam mas byt?" Pozrie na hodinky. "Za hodinu." Tiež sa na ne pozriem. "Tak ťa môžem odprevadiť?" Opýta sa. "Že si to ty tak áno." Prikyvnem. Zaplatí teda kávu. Aj keď som protestovala. Potom sme išli spolu ku mne kde som sa len rýchlo prezliekla. "Keď už sa poznáme môžem ti venovať ďalšiu pusu. Tu už čakať budeš. Možno si ju aj viac užiješ." Zastaví sa kúsok od môjho bytu. "Tomi znie to lákavo." Zamyslim sa. No z myslenia ma prerusia jeho pery na tých mojich. Pritiahne si ma bližšie k sebe. Ja mu dám ruky na tvar a tým mu jemne zapletiem prsty do vlasov. "Môže byt?" Opýta sa keď sa odtiahneme. "Toto už nikdy nerob áno?" Usmejem sa. "Čože nepáčilo sa ti to?" Chytí sa za srdce. "Pacilo. Ale sľub mi že to už neurobíš sme len kamosi." Pozriem naňho. "Sľubujem." Usmeje sa a spolu odídeme k miestu stretnutia. "Tak zajtra na zápase kamoska." Zmurkne na mňa. "Zajtra kamoš." Pobucham ho po ramene. "Hlavne opatrne." Obime mas stráca sa mi z dohľadu. "Ja že si s niekým starším ale ty si s rovnako vekovým chalanom." Vyľaká ma filip. "Stretli sme sa po tréningu pred štadiónom tak sme sa zakecali a išli na kávu." Nepoviem mu pravdu. "No keď myslíš." Mykne ramenami. Strávime spolu aj s partiou pár hodín. Domov sa vraciam o pol dvanástej večer. Na telefóne mi svieti správa na instagrame.
tomas.pobezal: si ok?
Ria.stranska: som som teraz som prišla
tomas.pobezal: tak neskoro? Nikto ti neublížil?
Ria.stranska: nie nie som v poriadku mám všetky končatiny
tomas.pobezal: to som rad. Kto iný by nám natáčal videa
Ria.stranska: no to neviem čo by ste bezomna robili. Idem spať som unevane prepáč. Dobruu
tomas.pobezal: bez teba? Fuha asi by sme neprežili. Sladké sny žieňa, môžem po teba pred zápasom prísť??
Ria.stranska: môžeš áno
tomas.pobezal: 16:20 som u teba
