"Ahoj." Obima ma Filip. Akurat stojím pred skrinkou. "Čo si taká?" Spýta sa. "Ale nič." Zakývem hlavou. "No tak Ria poznám ťa. Kto ti čo urobil." Zamračí sa. "Nikto mi nič neurobil len som poslednú dobu mimo troch." Pozriem naňho. "Jaj no ok. Jak myslíš." Mykne ramenami. "Po škole ideme či?" Spýta sa. "Príde po mňa samo. Sme dohodnutý na obed. Sorry." Zakývem hlavou na nesúhlas. "Zas budeš s tými hokejistami? Kurva môžeš si nájsť čas aj na nás?" Zamračí sa. "Chcel si aby som bola šťastná." Pozriem naňho. "Hej chcel. Ale nevedel som že to znamená že sa na nás vyjebes. Nebola si s nami ani nepamätám a aj keď tak si vkuse na telefóne a vypisujes si s niekým. Poznáš sa so mnou od dectva. S nimi len pár mesiacov. Uvedom si že sa chovas jak úplná krava Ria!" Zakričí. "Jaj." Snažím aa udržať slzy a odchádzam.
Ja: samo vieš prísť? Samo: samozrejme riuš čo sa stalo? Prečo plačeš Ja: poviem ti keď prides potrebujem čo najskôr odísť Samo: za 5 minút som vonku Ja: ďakujem
Zložím a idem pred školu. Naozaj do 5 minút stojím v objatí môjho najlepšieho kamaráta. "Pod vezmem ťa domov." Utrie mi slzy a ide so mnou do autá ktorým nás odvezie domov. Babka je ešte v práci. "Prosis si vodu? Alebo čaj alebo niečo?" Opýta sa. Len Zakývem hlavou. Ideme teda ku mne do izby kde sa znovu rozplacem. "No tak malička neplac. Čo sa deje. Kto ti ublížil." Obime ma. Všetko mu poviem. "Joj moja zlata. Je mi to ľúto. Chceš aby som zavolal Tomáša? On ti asi predsa len viac pomôže. Alebo skocime na ten obedík?" Opýta sa. "Nie samo. Utekaj za Viky a alexom. Ja to zvládnem." Zakývem hlavou. "S Viky je kamarátka ona to zvládne. Teraz potrebuješ pomôcť ty." Pritiahne si ma do objatia. "Fakt samo. Prosím. Nenechávaj ju samu. Pred týždňom sa ti narodil syn Samo." Zamračím sa. "Sakra Ria. Prestaň ma odháňať. Viky súhlasila s tým ze dnes strávim obed s tebou. Tiež ťa pozná a veľmi dobre vie ako mi na tebe záleží. Súhlasila s tým aby som dnes bol pár hodín s tebou. Aby som trávil čas s mojou najlepšou kamoskou. Preto si aj zavolala kamarátku aby nebola sama a hlavne už odomna chce mať pokoj. Si ako moja sestra Ria. Chcem ti pomôcť keď vidím ze sa niečo deje. Tak ma prestaň konečne odháňať." Zapozerá sa mi do oci. "Ale samo." Preruší ma. "Žiadne ale Ria. Musíš pochopiť ze práve teraz si súčasťou tímu a všetci chcú pre teba to najlepšie. Si naša a hocikto ti pomôže hocičo sa stane. Nemala si veľkú rodinu a ja to beriem. Nemáš súrodencov a bola si dosť dlho len s babkou ale teraz mas nás. Je nás dosť a všetci ťa máme radi. Proste už niesi sama. Niesi na nič sama riuš." Utrie mi slzy. "Ďakujem samo." Obimem ho.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Ria.stranska: bestiee @samuel_bucek25
@samuel_bucek25: favv @kultanenkahva: prettyy @tomas.pobezal: moja najkrajšia @viktoriabucek: moji krásny
"Takže dáme ten obedík?" Opýta sa samo. "No môžeme." Prikyvnem. Z bytu odchádzame a sadáme do Samovho autá.
Na obede sme sa super zabavili a teraz ideme za Viky do nemocnice. Tam po mňa príde tomas a spolu pôjdeme ku mne. "Ahojte." Pozdraví nás Viky. "Ahoj moja." Dá jej pusu samo. "Ahoj." Usmejem sa na nu a pohľad mi spadne na malého Alexa. "Si v poriadku riuš? Samo bol celý bez seba keď si mu volala." Opýta sa ma. "Áno som." Usmejem sa. "To som rada. Keby niečo sme tu pre teba." Položí mi ruku na tu moju a alexa si berie do náručia samo. "Neruším?" Vojde do izby tomas. Úsmev sa mi rozžiari ešte viac. Postavím sa a idem za ním. "Ahoj drobec." Vtiahne ma do objatia a dá mi pusu na čelo. "V poriadku?" Opýta sa a zastrčí mi pramienok vlasov za ucho. Len prikyvnem. "Dobre. Ale keby niečo som tu áno?" Usmeje sa. Znovu prikyvnem a tomas mi dá ďalšiu pusu. "Bože oni sú zlatý. Sami aj my sme taky boli a teraz máme spolu krásneho syna." Usmievajú sa na nás obaja. Vezmem si na ruky alexa ja. Bože to dieťa je úplný anjelik. Prejde ku mne tomas a dá mi ruku okolo pasu a pozerá sa na alexa. "Budete krásny rodičia deti moje." Prejde k nám samo. Mne dá pusu do vlasov a Tomášovi ich rozcucha. "Teším sa keď budem ja drzat v náruči tvoje dieťa." Žmurkne na mňa Viky. "To nebude tak skoro." Zasmejem sa. "Čo ty vieš. Možno omylom." Mykne ramenami. "Nemá čo omylom keď sa ešte nič nestalo." Zašklebím sa. "Počkať vy ste spolu ešte nespali?" Zamračí sa samo. "Debil. Ako keby si o tom nevedel. A hlavne spolu nechodíme." Buchnem ho do hrudi. "Jaj fakt. Vy spolu nechodíte." Ukáže úvodzovky. "Pôjdeme už. Vidíme sa zajtra pri buse." Povie tomas. "Dobre dietky naše." Obime nás samo a potom ešte mňa obime Viky. Spolu s Tomim odchádzame. "Tomi?" Pozriem sa naňho. "Áno drobec?" Pozrie aj on na mňa. "Hneváš sa? Za to že som povedala že spolu niesme?" Opýtam sa. "Určite nie drobec. Musím uznať mrzí ma to ale som rad že ťa mám. Či ako kamarátku alebo priateľku. Už navždy tu budem pre teba." Pritiahne si ma bližšie. "Tomi vieš že chcem. Ale ja som nikdy s nikým nebola a bojím sa. Nechcem ťa stratiť." Obimem ho. "Neboj drobec. Ja si počkám." Dá mi pusu na čelo a spolu ideme ku mne.
