Čaká nás posledný výjazd a posledný zápas proti Bystrici. Posledné dva zápasy boli prehráte ale to stále neznamená nič zle. Bude síce sezóna o trošku dlhšia kvôli predkolu ale aj tak. Verím že to zvládnu. Akurát nastupujeme do autobusu. "Pozri čo pre teba mám." Strčí mi do rúk krabičku s palacinkami. "Samo ty si záchrana. Ja som nejedla asi dva dni." Obimem ho. "Čo sa stalo? To preco?" Posadí sa a stiahne ma k sebe. "Dnes nesedíme spolu?" Opýta sa tomas. "Daj nám chvíľu. Chod zatiaľ dozadu potom sa vymeníme." Povie samo. Tomas len prikývne a odchádza. "Prečo si nepapala? Urobil ti niekto niečo?" Chytí ma za ruky. "Nie nikto mi nič neurobil len som mala veľa učenia a bola som strašne unavená. Tak nejak mi to úplne vypadlo." Vydychnem. "Ako ti môže vypadnúť sa najesť. Od teraz ti to budem pripomínať stále. Nemôžeš takto vynechavat jedlo. Pôjdem si sadnúť dozadu ale spapaš tie palacinky hneď áno?" Upraví mi vlasy. "Dobre. Prepáč samo." Sklopim hlavu. "Neospravedlnuj sa len buď opatrná." Obime ma. "Ďakujem ti." Dám mu pusu na tvar. Vymení sa s Tomášom a ja hneď zjem palacinky ktoré mi môj milovaný najlepší kamarat pripravil.
"Pani hneď v pondelok a utorok nás čaká predkolo. Síce sme skončili na ôsmom mieste ale my do toho dáme vsetko a vybojujeme si ten titul." Sedíme v šatni po zápase s Banskou ktorý sme síce prehrali ale to nás nezastaví na ceste po titul. Ja stojím vedľa Tomáša ktorý ma drží v objatí a hlavu si opiera o moje brucho. Ja mu sem tam prehrabnem vlasy. Braňo tu chalanom dáva parádnu reč ako kapitán. Brano je skvelý kapitán fakt. "Drobec?" Zdvihne na mňa hlavu tomas. "Áno?" Pozriem sa naňho. "Mám ťa rad." Postaví sa a vtiahne ma do objatia. "Joj Tomi aj ja teba." Usmejem sa. "Vy dvaja sa mi tu neoblizujte." Zasmeje sa nad nami. "Prepáč." Pozriem naňho ospravedlňujuco. "To je v pohode. Tomas je úplne mimo odkedy vošiel do kabíny." Zapozera sa na Tomáša ktorý je fakt mimo. No čo mne nie je príjemne že na nás práve hľadí celá kabína. "Ja-ja musím si dačo vybaviť." Odtiahnem sa od Tomáša a rýchlosťou svetla vystrelím z kabíny. "Povedal som niečo zle?" Spýta sa Braňo. "Nie neboj sa. Nič zle si nepovedal. Pokračuj ja za ňou idem." Vstane samo a ide von z kabíny. "Čo sa deje žabka." Kľakne si ku mne. "Ja neviem. Pocítila som taky nepríjemný pocit úzkosti keď ste na nás vsetci pozerali." Pozriem sa naňho. "Neboj sa. Vieš že my ti nikto neublížime. Nikto tá nebude súdiť. Len sme proste radi že ste si s Tomášom taky blízky. Chápem že ti to bolo nepríjemne ale my ťa máme všetci radi a nikto by si nedovolil na teba niečo zle povedať. No z časti preto že vedia že by som im jednu natiahol. Nikto by ťa nesúdil pretože ťa poznajú a vedia aka si. No a väčšinou keď na teba pozeráme tak to je preto že si krásna. Hocikoho za spýtaš povedia ti to iste. Všetci ťa máme radi rianka. Pri nás sa báť nemusíš." Vtiahne ma do objatia. "Fuj Samuel si úplne spotený." Zasmejem sa. "Tak sa mi to páči žabka." Dá mi pusu na čelo. Ideme do vnútra lenže mi zavolá babka tak ostávam vonku. "Si v poriadku?" Vyjde zo šatne Sebo. "Áno som." Prikyvnem a odložím telefón do vrecka. "To som rad rius. Dnes sa nebudete do noci oblizovať že ne." Zasmeje sa. "Uvidíme. Asi si pustí hudbu radšej." Tiež sa Zasmejem.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Ria.stranska: w/ @tomas.pobezal
@tomas.pobezal: my honey @samuel_bucek25: najkrajší moji @ferogajdos: odpadnem z vás @marko_stacha: dokonalosť @sebastiancederle: ja vás žeriem @robertbaco: jaky zlatý @robbyj26: loveee
