Vchádzame do kaviarne kde sa máme stretnúť. "Ahojte." Pozdravím celú partu. Všetci sa mi odzdravia a Filip ma príde objať. S Tomášom si podajú ruky a zrazu sa okolo Filipovho pasu omotaju dve dievčenské ruky s dlhými červenými nechtami. "Ria toto je Zuzka. Je z tvojho ročníku. Neviem či ju poznáš." Zoznámi nás. "Teší ma som Zuzka." Podá mi ruku. "Ria. Tiež ma teší." Usmejem sa. "Ty si tomas pobezal nie?" Pozrie na tomiho. On inštinktívne chytí moju ruku. Jej pohľad padne na naše prepletené prsty. "Áno som to ja." Usmeje sa tomas. "Sadneme si?" Ukáže na stôl kúsok od toho kde sedel doteraz. Len Prikyvnem a ideme za ním. Zuzka na nás celý čas divne pozerá ale sadne si naspäť. "Chodíte spolu?" Opýta sa nás a pozrie na naše prepletené ruky na stole. "Nie nechodíme." Obaja Zakýveme hlavou. "Aha, no takže čo sa stalo? Prečo mas iné meno?" Začne inú tému. "No vieš. Babka tu už nie je. A samo navrhol že si ma vezme on keďže niesom plnoletá tak aj vybavil zmenu priezviska. Takže som oficiálne Ria Buček." Vysvetlím v rýchlosti to ze v tom je viac a je to môj brat mu určite nepoviem. "To ma mrzí riuš." Vydýchne. Chvíľu sa rozprávame ked sa mne niekto dotkne ramena. Otocim sa a stoji tam Milan. "Pišo!" Usmejem sa a skočím mu okolo krku. "Ahoj rius." Obime ma a pohladká ma po chrbte. "Nežiarliš?" Spýta sa filip Tomáša. "Nie mal by som?" Pozrie sa naňho tomas. "No neviem ja by som asi žiarlil keby sa takto obima a niekým." Mykne ramenami. "Nemám prečo žiarliť. Riu poznám a viem s kým ma aký vzťah. Nemám dôvod na to žiarliť." Usmeje sa na mňa. Položím mu ruku na tu jeho a pohladkam ju po nej.
"Tak čo?" Hneď sa u nás objaví samo. "Pohoda. Len po mne a Tomášovi stále kukala jeho frajerka a stretli sme aj Milana takže pecka." Usmejem sa. "To preto že si stokrát krajšia žabka." Pohladká ma po chrbte tomas. "Je to tak." Usmeje sa samo. Po večeri do izby odchádzam s Tomášom. Obaja ideme do sprchy a potom v objatí zaspávame.
V Michalovciach sa nám nehorázne moc darilo. Takže nás dnes čaká prvý domáci zápas. A keďže je nedeľa tak sa doma ešte učím. "Potrebuješ pomôcť?" Nakukne do izby samo. "Nie nie ďakujem." Usmejem sa. "Dobre. Za pol hodinu je odchod na štadión a ak si ešte nejedla tak ti to odporúčam teraz." Žmurkne na mňa. Knihy teda zatváram a idem si do kuchyne niečo dať. "Ako to vyzerá medzi tebou a Tomášom?" Spýta sa Viky ktorá tu sedí. "Tak ako doteraz nič sa nezmenilo. Prečo?" Sadnem si k nej. "Nič len tak." Usmeje sa.
-
"Samo že môže prísť tomas k nám dnes." Ohrniem spodnú Peru. "Keďže viem že čoskoro odchádza tak áno. Ježiš malička ty si si myslela že to nedovolím? To by mi ani nenapadlo." Zasmeje sa. Viete čo je za deň? 13.4 a my oslavujeme postup do finále ktoré nám začína 19.3 v spišskej. Z kabíny teda odchádza samo spolu s Tomášom ktorý ide rovno k nám. "Ale žiadne nekalosti plsky." Povie nám ešte pred tým ako zapluje k Viky do izby. Len sa naňho usmejeme a ideme ku mne. "Si krásna." Nakloní sa ku mne. "Aj ty si Tomi." Chytím ho za tvar. Usmeje sa a pritiahne si ma k sebe. "Budeš mi chýbať keď odídeš Tomi." Opriem si hlavu o jeho rameno. "Budeme si písať aj volat. To ti sľubujem." Dá mi pusu na čelo. "Aj tak to nebude to iste." Pozriem naňho. "Princezná sľubujem ti že ani nežmurkneš a budeš ma mať hneď naspäť. A potom ťa aspoň týždeň nepustím." Zastrci mi vlasy za ucho. Poprezkiekame sa a ľahneme si. Bozkavame sa Dobru pol hodinku a potom v objatí zaspime.
Pohľad sama
Idem pozrieť na Riu s Tomášom a ak sú hore spýtať sa čo si dajú na raňajky. No keď vojdem do izby zostanem veľmi milo prekvapený. "Viky pod sa na to pozrieť." Zavolám svoju ženu. S alexom prejde ku mne a Nakukne do izby. "Ježiš ty sú dokonaly." Usmeje sa a dá mi pusu. "Som rad za nich." Usmejem sa.
Samo: aha na nich!
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Fero: jooj oni sú dokonaly Samo: ja viem musíme dačo vymyslieť. Nebude tu keď budeme hrat finále a ak vyhráme nebude s nami oslavovať titul. Fero: niečo vymyslíme v kabíne pred zápasom dobre?
