Vo vlaku si ešte pospím ale inak sa celú cestu zabávame. Dostávame sa k štadiónu hneď potom čo si donesieme veci na hotel. Adam aj Milan sa už od nás oddelili. "Láska mám písať Marekovi že sme tu. Že pôjdeme ku kabíne." Usmejem sa na Tomáša. "Samozrejme." Pritiahne si ma k sebe. Ja zatial napisem Marekovi. "Tu ste!" Vyľaká nás. Všetci štyria sa zasmejeme keďže s ňom prišiel aj Fero. "Ahoj princezná." Vtiahne ma Fero do objatia. "Vezmi Riu dnu. Ja potrebujem dačo poriešiť s Tomášom dôjdeme potom hneď za vami." Pozrie sa Fero na Mareka. "Okeej." Prikývne. Tomi mi dá pusu a naše cesty sa rozdeľujú. "No čo tešíš sa?" Opýta sa Marek. "Samozrejme." Usmejem sa. "Maťo!!!" Zakričí do kabíny. "Čo je?" Ozve sa ďalší hlas. "Ne čo je. Pod sem." Zasmeje sa a ide naspäť ku mne. Za chvíľu k nám príde aj Martin pospisil. "Ty si pekná. To kto je?" Usmeje sa na mňa a potom sa otočí na Mareka. "To je Ria. Fero o nej vkuse rozpráva." Vysvetlí Marek. "Áno už viem. Fakt si veľmi pekná. Ja som Maťo." Podá mi ruku. "Ria." No v momente ako k nemu natiahnem ruku ma vtiahne do objatia. "Ria čau!" S úsmevom k nám príde aj juro. "Ahoj." Usmejem sa naňho. "Prišla si nás pozrieť?" Opýta sa Paľo ktorý s ním je. "Samozrejme. Vonku je aj tomas s ferom ktorý dačo riešia." Obime ma aj on. "Ty čo tu Riuš? Som nevedel že prides." Objaví sa u nás Peťo. "Včera som si písala s Marekom a tomu som to hovorila. Ten navrhol vlastne že ma vezme sem." Usmejem sa. "Ty si to vedel? To prečo si nám nepovedal? Sme mohli dačo Rii kúpiť." Šťuchne Mareka do ramena. "Čo by ste mi kupovali preboha." Zasmejem sa. "Ja neviem." Zasmejeme sa všetci. "Ale čo by ste mohli mi podpísať dres." Usmejem sa. "Samozrejme. Daj." Prikývne Maťo. Vyberiem dres ktorý mám poskladaný v kabelke. Vezmem aj fixu ktorú som so sebou vzala. Podpíšu sa mi všetci okrem Mareka keďže od toho mám už podpis. Maťo mi tam nakreslil aj srdiečko. "No už si úplne dokonala." Usmeje sa na mňa keď si ten dres oblečiem. "Akože doteraz nebola?" Zdvihne obočie juro. "Jasne že bola ale s mojim srdiečkom je ešte viac." Zasmeje sa a ukáže na srdiečko. Na drese mám 10 keďže je to tomiho dres z osemnástok. "Sak skočme po zápase si niekam sadnúť ne?" Navrhne simon. "Ty si jaky múdry. Dobre pôjdeme. Takže po zápase dojdes sem aj s Tomášom a vás vezmeme busom k hotelu. Tam sa dáme dokopy a pôjdeme." Zasmeje sa Marek. "Ste v rovnakom hoteli jak my?" Spýta sa Peťo. "Áno. Samo to neviem akým spôsobom vybavil." Usmejem sa. "To je pecka. Tak ťa čakáme po zápase tu." Pomaly sa rozlúčim s chlapcami. So mnou to zostane len Maťo pospisil s tým že sa chce ešte rozprávať. "Už som tvoj rius." Vráti sa tomas aj s ferom. "Dohodli sme sa že si po zápase spolu pôjdeme niekam sadnúť." Povie Maťo. "Och no my s Tomášom máme trošku iný plán. Ale dôjdeme keď tak potom za vami." Prehrabne si vlasy a kukne na Tomáša. "No dobre." Mykneme obaja ramenami.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Toto si oblečiem a idem von z izby kde už čaká Šimon s Maťom. "Jak ti to sekne dievča." Usmeje sa Maťo a dá mi ruku okolo ramien. Ide s nami ešte juro, Marek, Peťo, palo, samo hlavaj a Fehervary. Chalani sú kúsok pred nami a so mnou sa rozpráva Šimon. "Vezmem ti ju. Chod za nimi." Príde k nám palo. Simon kus pobehne a dostane sa k chalanom. "Čo sa deje?" Opýta sa po chvíli. "Prosím?" Pozriem naňho. "Že čo sa deje Riuš." Zastaví sa. "Nič." Vydýchnem. "Ria no tak. Veď mi to povedz." Prehodí mi ruku cez ramena. "Tomas je nejaký divný. Keď som sa ho pýtala kam idú odpalkoval ma. Nedal mi ani pusu ani ma neobjal. Počas hokeja so mnou takmer nebol. Neviem čo sa deje a bojím sa." Začnem klipkat očami aby som sa nerozplakala. "Ale no tak. Určite sa neboj. Veď z vás tá láska priam srší. Fakt sa ničoho neboj. Uvidíš že jak sa vrátime na hotel bude všetko v poriadku. A keď ne tá dojdes spať k nám a my si ťa tu necháme. Hlavne sa ničoho neboj." Obime ma. "Ďakujem." Usmejem sa naňho a ďalej pokračujeme v ceste. Chalani nám síce trošku zdrhli ale čoskoro sme ich dobehli už pri reštaurácii. "Som hladný jak kôň dajte mi všetko." Zasmeje sa Samo keď sa posadíme.
