Presne pre ne sme

odcudzená estetika

Bola by si
zlodejka
krásy iných,
keby si
im ju chcela
zobrať,
chcela ich
za ňu viniť.

A zábudlivou
by si sa stala,
keby ich chyby
nemali pozornosťou
tvojou
zachytenie
ich zdolať.

Keby vplyvy
páčenia sa
prebrali velenie
nad estetikou.

Keby tvoje cítenie
vytratené postávalo
na kraji.
Keby sa aj to stratí,
čo esenciu
má.
Krásy sloboda.
Krása slobody.

Že je aj inde
ako v tebe väznená.

Že je aj inde,
ako na tebe obalená
v hladkej koži
a v záhyboch
po zátylok
až k členkom
vytesaná
sa ti zloží.

Nie len tam,
kde stráca pôvab,
lebo zovšednela.
Nie len tam,
lebo ju máš celú
rozprášenú
do stratena
funkčnosťou tela.

A nikdy nie
iba pre seba.
Lebo exempláre
skúmateľov
sú nápadne podobné
a všetci bažíme
po kráse
kým nás nezmohne.

Nemať ju ukradnutú,
ukrátenú jej slobodu.
Nemať ju spätú
so sebou.
Radšej dopriať
ju okolnostiam
konkurencii,
prezencii
iných.

Väzením
zničená
si nezaslúži
byť spatrená
v tichých
vlastneniach.

Z diaľky,
keď je nevidená,
lebo ju máš u seba
je šanca zmarená
na to ju milovať
tak ako by sa mala.

Nevieš ísť pred ňou
na kolená.
Musí byť
odcudzená,
aby si vedela.

Musí byť odcudzená
nie v zmysle činu
podobnému vražde.
Nie v krádeži.
V odstupe
v intervale
krásneho
a šťastného
za to, čo vidí.

Tak radšej
pohltiť sa,
ponoriť sa
pocitom
dychtivo
chytiť
pohľadom
pominuteľnosť
ako je celá.

Nie naša
krása
neprivlastnená.

(14:58)