Receptory
a pocit, ktorý
zaslúžiš si cítiť.
Pomôžu mi,
keď budem trýzniť
subjekt môjho záujmu
úspech nerozumného ošialu.
A nech zmysly
si zapamätajú
intenzitu,
venovanú
dostávanú,
lebo vlastním
a rozdávam ju.
Dnu,
cez tmu,
tu
mu.
Očiam
a ústam,
nosu a ušiam,
rukám a túžbam
sa dám.
Padám.
A predstavám
už prestávam
priestor prenajímať.
Otváram pravdepodobnosti
realite a spôsobilosti
schopnosti
radosti,
ktorú receptory
smú zniesť.
Chcem zviesť.
Stratenú povesť
už nehľadať,
neprestávať
obdarovávať
smieť.
Nezahálať,
nezaspávať
predtým
ako bude dokonané.
A zachytený obraz
mne patriaceho tela,
ako je nahé
v očiach príjemcu.
Nech útrapy úžasu uviaznu
v hlave mu.
Dnu.
To je to miesto,
kam ženú sa mnohí.
Kam ženu zmohli
receptory.
Bez cenzúry.
Lebo poetickosť
blízkosti
nachádzaná je v
stretnutí
príliš skrytá,
aj keď neúprosne bliká.
Všimni si ma.
Receptory
vedia
a chcú.
Dostanú.
Dostanú sa
dnu.
Tu.
(22:06)
ESTÁS LEYENDO
Presne pre ne sme
PoesíaPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
