BINABASA MO ANG

Presne pre ne sme

Poetry

Poézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...

#krása #láska #myšlienky #pocity #poetry #umenie #verše #zamyslenia #život

receptory

6 0 0

ni sstvoritelkaa

ni sstvoritelkaa

Receptory
a pocit, ktorý
zaslúžiš si cítiť.
Pomôžu mi,
keď budem trýzniť
subjekt môjho záujmu
úspech nerozumného ošialu.

A nech zmysly
si zapamätajú
intenzitu,
venovanú
dostávanú,
lebo vlastním
a rozdávam ju.

Dnu,
cez tmu,
tu
mu.

Očiam
a ústam,
nosu a ušiam,
rukám a túžbam
sa dám.

Padám.
A predstavám
už prestávam
priestor prenajímať.

Otváram pravdepodobnosti
realite a spôsobilosti
schopnosti
radosti,
ktorú receptory
smú zniesť.

Chcem zviesť.

Stratenú povesť
už nehľadať,
neprestávať
obdarovávať
smieť.

Nezahálať,
nezaspávať
predtým
ako bude dokonané.

A zachytený obraz
mne patriaceho tela,
ako je nahé
v očiach príjemcu.
Nech útrapy úžasu uviaznu
v hlave mu.

Dnu.
To je to miesto,
kam ženú sa mnohí.

Kam ženu zmohli
receptory.

Bez cenzúry.
Lebo poetickosť
blízkosti
nachádzaná je v
stretnutí
príliš skrytá,
aj keď neúprosne bliká.

Všimni si ma.
Receptory
vedia
a chcú.

Dostanú.
Dostanú sa
dnu.

Tu.

(22:06)