Presne pre ne sme

na pokraji v raji

Problémy v raji,
sú neodmysliteľnou
súčasťou,
keď sa ti darí
žiť život snov.

Sú reálne.
Všetci ich mávame.
Keď zvykneme si
na to, že nám je bohovsky
a nespomíname si,
aký dar je to obrovský.

A vymyslíme
si niečo nové,
čo nedá nám spávať,
lebo bezproblémový stav
nedá sa dlhodobo zvládať.

Aj prázdno zvykne zavadzať.

Zavadzá
komfortu
spokojnosť.

Zavádza
nás zúfalosť,
čo ešte ďalej môžme mať,
keď všetko sme dostali.

Veď na čo si vyberať
výzvu, nepohodlie,
keď už sme raz zlyhali.
Na čo ísť na doživotie,
ak sme v ňom raz zomreli.

A zakuklení
v komforte,
zvyknutí
na spasenie
postrádame
trápenie.

Nahrádzaním,
lebo nám je
smutno za ním,
zaoberáme sa.

A výsledkom sú
problémy v raji.

Nepodstatné rozmary
nekončiacej túžby
ako sa mať lepšie,
lebo mať sa dobre,
je strohé.

Očakávať obrovské prvky,
ktoré neprídu,
lebo sme na vrchole.
Existujú len tie menšie
pre tú márnivú.

Otrokom mysle
a jej nepokoja
sme.
Odchádzame z raja
dobrovoľne,
svorne,
nepokojne.

Len už poďme...

Lebo dlho jej je,
keď nestretne
ju kopec externých peripetií.
A utrápi rekreantov v raji,
že sa nudí
a nemá sa s čím vysporiadať.
A že chce bádať,
kde problém by mohol nastať.

Kde potenciálne našla by štrbinu,
našla by zmysel svojho potenciálu.

Mimo raja,
bude plná šťastia.

V diskomforte,
lebo ten ju zaplaví
a ostane z nej ostrov pustý,
ktorý k ohňu seba nepripustí.

Tam sa zocelí,
so sebou sa spriatelí
a bude útočiskom.

Mysli dobre je v dobrom,
ale po čase sa nudí.
Sama seba zahubí,
ak nedostane príležitosť sa zoceliť.

A jedine vyhostená z raja
na dobu určitú
nevie seba podpáliť.
Nedokáže znetvoriť
krásno, čo prestala si vážiť.

Potrebuje peklo,
aby do raja vedela sa vrátiť.

(17:02)