Presne pre ne sme

pokrm

V záchvate pokoja
je sila, ktorá
bojuje za teba.

V zábrane sa spoja
zákazy
sa zahoja,
keď opustíš
svetoborný nápor,
že ak nie si všade
a nikde
súčasne,
elán života uhasne.

Že, ak nie si stále
očarený
svetlami miest,
hlukom ulíc
a rozhovorov tisíc,
keď si neabsolvoval,
premrhal si život,
lebo si sa nerozpredal
lákajúcemu prúdu
a láskavému dnu.

Si sa nechal
zakopať
do populácie záhrady.
do inscenácie
mesta ruchu.

Do väzenia,
kde trestáš sa ty
keď nevieš už,
ako ti je,
čo ti ubližuje,
čo ťa teší,
a čo veští
hĺbok tvojich špina.

Koľko nerestí
sa nezmestí
do zanedbanej
tichosti samej seba.

Že bez vnútra
si iba
prázdny herec,
krásny koberec,
kde svet po tebe šlape.

Kde si iba
zábudlivý popud,
zakríknutý zloduch
v prázdne, čo ziape
do hluku.

V túžbe byť všimnutý
všetkým,
len nie sebou.
Nanútený expanzii
dobou konzumnou,
čo ťa naservíruje
tebe podobným.

Delikatesa
a ty v synonyme
zohratí
si smiete nažívať,
keď si
mimo ticha
v záchvate vnemov
keď nevieš,
že si sa stretol
v zrkadle
bez odrazu
na podnose,
kde odnesú
ťa hladným.

Stratený byť
je
lepšie ako byť
zjedený.

Pokrmom zlým
sa staň.
Buď daň
hurhaja slepcov,
hluchou cestou
naveď chromých
pôžitkárov predstavenia
k diéte
na svete plytkostí,
prchavých zábleskov radosti.

Nájdeš
vyčistíš
okrášliš
a necháš
sa vyžarovať.

Po spoločnom čase
iba s tým, kým si
nechaj vyhladovať
ilúzie, sny
invazívneho typu,
invalidného dymu.

A do sveta
sa vrátiš
oddýchnutý
zdráhajúc sa
riešiť
nezmysly.

Keď vieš
odkiaľ
si ocitnutý
v dianí.

Keď vieš
pokiaľ
si to ty
v milovaní
božského ticha.

V novom bytí
bez komerčných
dialníc do
markantného nepokoja.

V splynutí
s tichom
s dychom
čo všetko zahoja.

Buď
nezjedený
zachránený kus
hlavného chodu
pre hladný život.
A príloha
pre smrť.

Keď obaja
si ťa raz
rozdelia
nech sa ťa
nájdeného
s pôžitkom
najedia.

(19:01)