Dehonestujeme kávu,
tým, že do nej dáváme mlieko.
Dehonestujeme čas,
keď chceme aby sa to vlieklo.
Dehonestujeme hrdosť,
keď nemáme dosť.
I keď nechceme nič menej
ako tieto
súčasnosti
súvislostí času
a jeho hodnosti.
Dehonestujeme vernosti,
sprisahania cudnosti,
tým bližšie
čím ďalej sme od
veľkoleposti.
Priepasti,
vieme spatriť,
dehonestované znalosti.
Dohonestujeme vlastnú cnosť,
keď cestujeme za ľuďmi,
čo prehrali nás
ako svoju trofej.
Svoju múdrosť,
čo prehnala nás
a v ktorej
utápame zlosť.
Dehonestujeme sľuby,
ktoré splnenými byť nemali.
Keď sme klamali,
spovedali sa
spovedali,
povedali si
a zabúdali.
Ktoré nám utiekli,
i keď sme ich dohnali.
Dehonestujeme dokonané
dekódované trvalé,
túžbou zotrvačnosti
byť vo večnosti
zachovaní.
V túžbe
zostať nedehonestovaní.
(17:18)
VOCÊ ESTÁ LENDO
Presne pre ne sme
PoesiaPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
