Intenzita
vlastného
vnútra
trestá
počúvajúceho
na druhej strane
slastného ducha.
Neutíšiteľná
je hrozba
hlbín,
ktoré nezastihneš
započuť,
nie to ešte pochopiť,
kým nezačneš hniť.
Nezničiteľná
je odozva
perín,
ktoré neustelieš
keď máš chuť.
Aj sa navrátiť
k sebe domov,
aj vydolovať
dohodu s touto dobou
nevieš.
Keď
máš apetít
sa preveriť.
To kým si,
či sa poznáš,
či sa nezblázni
ten niekto
v tebe uzavretý,
chodiaci
na preteky.
Či má alibi,
kde bol,
keď zbledol
tvárou pocit neistoty.
Na súťáže intenzity
neutíšiteľnej interakcie
mozgu a teba
ako celá
hádanka
chodievaš.
Sedíš
v prvej rade
a keď si na porade
s vlastným svedomím
dovoliť si tvrdím
že celkom
akusticky
disponuješ volaním
sa otočiť,
sa zotročiť
hlasom v hlave.
Pozvolnej
posvätnej
interakcií
povestnej
špekulácii,
či poznáš sa
úplne.
Či si už
poskladaný,
kým sa na existenciu
v kolerácii
s tebou
zabudne.
V implikácii
je
vynikajúci
pocit cti,
že aj keby,
majúce
svoje
čo a bolo,
nebolo,
zostal by
ti ty.
Zostal by
si si.
(2:02)
YOU ARE READING
Presne pre ne sme
PoetryPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
