Presne pre ne sme

amplitúda

Platonické lásky
ako stretnutia
nenávratných výmyslov,
nenásytných prísľubov
fantázie.

Vždy príde,
usadí sa,
vybledne,
no neodíde.

Trvácnosť
trhá žily
zaľúbeným
obojsmerne,
ale netreba im
toľko šťastia,
koľko doprajeme
ľuďom, čo súčasne
našli lásku zreteľne.

Čo nerozbije,
trpké prebudenie,
lebo to, čo nikdy nebolo
nikdy zaniknúť nevie
a ten kto nezabudol,
noc prebdie.

Lebo žiadna iná
ako platonická
neláme láska
seba samú
v momente jej zjavu.

Žiadna iná láska
nebolí
v momente, keď začína.
A jej pominuteľnosť
je v momente
jej nekonečnosti žiarivá.

Jednostranná útecha
nepravdepodobnosti,
aby bola pravdivá.

Trvácnosti
pocitu,
nie intenzity.
Vzácnosti
dotyku,
ktorý prenesený nebol
do reality.

Ktorý nikdy nevedel,
kam by sa dostal,
ak by vznikol.

A viem,
že si stretol tú,
čo tvorila útechu
umeleckej túžby
držať si kohosi v hlave.

A viem,
že si stretla toho,
čo nechcel opustiť
potenciálne osudy
režírované tebou
a túžila si,
aby vedel, že ťa stretol.

A viem,
že ťažké je zabudnúť
na niečo, čo nikdy nebolo.

Že ťažké je
súčasne zažiť
prvé stretnutie
a posledné lúčenie.
Plaché nazretie
do vopred prehratej
šance na spasenie.

Lebo bezproblémovou
sa stáva, keď ťa zmohne.
Nerozvážnou
a nezávislou v tme
tvojich zaslepených návykov.

Nepoznáte sa,
ale možnosť zmeny
spôsobuje chcenie.
Nenazdáte sa,
a ste sa premeškali.

Načasovanie
nemá
zľutovanie
a
ani to chvenie.

Zamilovaní?

Ťažké je milovanie
predstáv,
o človeku,
čo sa raz dostal
až tak blízko mentálne,
a je označený
ako nepoznané.

To je to lákavé,
vymyslieť si idol,
čo sa mihol
priestorom v čase.

Láskavé zlyhanie
obozretnosti.
Našej
rozotretej
rozhorčenosti
tvorivej
osobnosti.

Lebo
kým sa spoznáme
aj zabudneme,
že navzájom
nepoznáme,
že existujeme.

(23:41)